Pôst-04 PO: Iz 65, 17-21
V prvom čítaní Pán pred našimi očami odhaľuje dôvod na radosť. Hovorí: "Hľa, ja tvorím nové nebo a novú zem, na predošlé sa nebude spomínať, ani na myseľ neprídu..."
Teším sa, že Boh tvorí nové. A ešte viac ma povzbudzuje, ako to robí. Boh nevyhadzuje, On pretvára. Hovorí: "Ja urobím z Jeruzalema mesto plesania a z jeho obyvateľov ľud radosti." Miesto toho, aby si vytvoril nový Jeruzalem a nový ľud z ničoho, a to staré odhodil ako nepoužiteľné, on chce všetko pretvoriť.
To je v súčasnej "kultúre vyhadzovania" nanajvýš povzbudivé. Boh ťa neodhodí, Boh ťa premení. Ak chceš. Preto v Cirkvi nikoho nevyhadzujeme (dokonca aj exkomunikácia je myslená len ako dočasný, liečebný prostriedok), počítame a pracujeme s tými, ktorých máme, s hriešnymi a nedokonalými, samo hriešni a nedokonalí.
Je to výzva pre osobný život. Namiesto "vyhodenia" (objektívne neporiadneho) manžela, manželky, suseda, dieťaťa, učiteľky, žiaka... pracovať na jeho premenení. Tak, aby sa stal novým človekom. Boh už na tom pracuje. A čo my?
