CR-33 PO
V dnešnej liturgii slova sa objavujú dve skupiny ľudí: slepí a bývalí slepí, ktorí vidia. Hlavne v prvom čítaní sú výrazní.
V tých dňoch povstalo niekoľko izraelských zlosynov a zviedli mnohých; hovorili: „Poďme, uzavrime zmluvu s národmi, čo sú okolo nás. Veď ako sme sa od nich začali odlučovať, stíhalo nás všelijaké nešťastie.“ To sú naozaj tak zaslepení a nevidia, že je to presne naopak? Porušili a pošliapali zmluvu s Bohom, ktorú ich otcovia kedysi uzavreli a ktorej vonkajším znakom je práve obriezka mužov. Teraz chcú uzavrieť radšej zmluvy s okolitými národmi. A miesto toho, aby hľadali príčinu svojho nešťastia v tom, že zmluvu s Pánom nedodržali, tvrdia, že príčinou všetkého je práve jej dodržiavanie. ("...ako sme sa od nich začali odlučovať, stíhalo nás všelijaké nešťastie.“)
Našťastie sú v Izraeli stále aj takí, ktorí nezatvárajú oči pred realitou: "Mnohí v Izraeli vydržali a rozhodli sa, že nebudú jesť nič nečisté. Radšej volili smrť, ako by sa mali poškvrniť jedlami a potupiť svätú zmluvu. Tak zomierali."
Alebo v evanjeliovom rozprávaní. Je tu slepec, ktorý veľmi dobre vidí, v Ježišovi Krista. A preto kričí: "Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" A sú to tí, ktorí nevidia a nechcú vidieť. Slepca, ani Krista. A tak okrikujú Bartimeja, lebo tak sa ten muž volá.
Okrikovať, to nemá zmysel. Len to škodí. Lepšie bude kričať s Bartimejom: "Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!"
