CR-32 ŠT
Pane,tvoje slovo trvá naveky. Aj to o Božom kráľovstve: „Božie
kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani
nepovedia: ‚Aha, tu je!‘ alebo: ‚Tamto je!‘, lebo Božie
kráľovstvo je medzi vami.“
„Božie
kráľovstvo je medzi vami.“
„Naozaj?“ tlačí sa mi na jazyk ironická otázka. Veď sa Pane
poobzeraj okolo seba. Či presnejšie okolo nás. Mám chuť znova,
neodbytne, položiť tú starú otázku s výkričníkom na konci:
„Kedy príde božie kráľovstvo?!“
Ale viem presne, čo mi povieš: „Božie kráľovstvo
je medzi vami.“
Dobre.
Verím Pane, že tvoje slovo
trvá naveky. Každé.
Aj to o kráľovstve. Tak mi daj, prosím, silu hľadať ho.
Moment.
Možno práve tu je tá chyba. Možno nie je mojou úlohou hľadať,
ale ukazovať Božie kráľovstvo. Namiesto hľadania oáz pokoja,
nad ktorými vlaje tvoja zástava, vyvesiť tvoju vlajku – vlajku
Božieho kráľovstva, na svoj dvor, pred svoj dom, pred svoju faru.
Pane,
takto to chcem. Nemôžem prinútiť svet okolo seba, aby ťa
uctieval, aby ťa prijal za svojho kráľa. Nedokážem primäť
dediny a mestá, a dokonca ani svojich susedov, aby uznali tvoju
zvrchovanú moc a prijali tvoj zákon. Ale mám moc nad svojím domom
a spolu s Jozuem vyhlasujem:
"Ja a môj dom, my budeme slúžiť Pánovi."
(Joz
24,
15)
Vyvesím
tvoju zástavu na tom jedinom štvorcovom metri, ktorý je práve v
mojej moci. A moji bratia a sestry uvidia, že Božie kráľovstvo je
medzi nami.
Lebo
tvoje slovo trvá naveky.
