CR-34 NE B – Slávnosť Krista Kráľa
„Si
židovský kráľ?“ pýta sa Pilát zbičovaného Ježiša.
Vyzerá to, akoby sa posmieval. Ale z ďalšieho vývoja udalostí je
zrejmé, že Pilát v tom zbičovanom, zmučenom, nespravodlivo
odsúdenom... spoznal kráľa. Kráľa, ktorého kráľovstvo nie
je z tohto sveta.
Slávime
poslednú nedeľu liturgického roku. Máme za sebou Advent –
radostné očakávanie Kristovho príchodu; Vianoce – jeho
narodenie a zjavenie sa tomuto svetu; Pôst – čas tichého,
pokáním naplneného čakania na to najväčšie v dejinách, na
obetu na kríži; Veľkú Noc – čas oslavy neočakávaného,
Kristovho zmŕtvychvstania, čas zoslania Ducha Svätého. V sobotu
sa skončí Cezročné obdobie – čas „obyčajných“ dní, do
ktorých sa nám premieta veľké Božie dielo. A všetko to vrcholí
dnes, slávnosťou Krista Kráľa. Lebo ak sme prešli spolu s
Kristom celým liturgickým rokom, potom dnes naše srdcia túžia po
tom, aby Kristus kraľoval nad našimi životmi.
„Si
židovský kráľ?“ pýta sa Pilát zbičovaného Ježiša. Ono
to totiž na Ježišovi nebolo vidno. Ježiš vytrvalo odmieta naše
stereotypné predstavy o tom, ako by mal pôsobiť, vyzerať a
správať sa. Ježiš je kráľ, ktorý čaká. Miesto toho, aby svoj
národ násilím alebo zázrakmi podrobil svojej vôli a vláde,
čaká.
„Si
slovenský kráľ?“ chce sa mi dnes parafrázovať Pilátovu
otázku. Je. Ako o tom svedčí Ján v druhom čítaní: „Ježiš
Kristus je verný svedok, prvorodený z mŕtvych a vládca
nad kráľmi zeme. Jemu, ktorý nás miluje a svojou krvou nás
oslobodil od hriechov a urobil nás kráľovstvom, kňazmi Bohu
a svojmu Otcovi, jemu sláva a vláda na veky vekov.“
Je kráľ. Ale
nevidno to. Na ňom, čo by až tak nevadilo, keďže je už takmer
2000 rokov opäť neviditeľný. Ani na nás. Čo je vážny problém,
lebo na nás to má byť vidieť.
Preto chcem dnes
urobiť dve veci:
- Chcem volať ku Kristovi: „Pane, buď mojím kráľom!“ Nemôžem sa rozhodnúť za vás, ani za nikoho iného. Ale môžem urobiť rozhodnutie za seba. Chcem mu patriť so všetkým, čo mám. Chcem ho prijať ako svojho kráľa. Jasné, že on je kráľom všetkého a všetkých, či sa nám to páči alebo nie, či ho prijmeme alebo nie... Ale ja ho chcem prijať, chcem urobiť voľbu.
- Chcem zveriť náš ľud Kristovi. Na konci omše, pri modlitbe Ježišu, Vykupiteľ ľudského pokolenia. V nádeji, že sa všetci pre neho rozhodneme.
Pridáte sa?
