Si židovský kráľ?

CR-34 NE B – Slávnosť Krista Kráľa

Si židovský kráľ?“ pýta sa Pilát zbičovaného Ježiša. Vyzerá to, akoby sa posmieval. Ale z ďalšieho vývoja udalostí je zrejmé, že Pilát v tom zbičovanom, zmučenom, nespravodlivo odsúdenom... spoznal kráľa. Kráľa, ktorého kráľovstvo nie je z tohto sveta.
Slávime poslednú nedeľu liturgického roku. Máme za sebou Advent – radostné očakávanie Kristovho príchodu; Vianoce – jeho narodenie a zjavenie sa tomuto svetu; Pôst – čas tichého, pokáním naplneného čakania na to najväčšie v dejinách, na obetu na kríži; Veľkú Noc – čas oslavy neočakávaného, Kristovho zmŕtvychvstania, čas zoslania Ducha Svätého. V sobotu sa skončí Cezročné obdobie – čas „obyčajných“ dní, do ktorých sa nám premieta veľké Božie dielo. A všetko to vrcholí dnes, slávnosťou Krista Kráľa. Lebo ak sme prešli spolu s Kristom celým liturgickým rokom, potom dnes naše srdcia túžia po tom, aby Kristus kraľoval nad našimi životmi.

Si židovský kráľ?“ pýta sa Pilát zbičovaného Ježiša. Ono to totiž na Ježišovi nebolo vidno. Ježiš vytrvalo odmieta naše stereotypné predstavy o tom, ako by mal pôsobiť, vyzerať a správať sa. Ježiš je kráľ, ktorý čaká. Miesto toho, aby svoj národ násilím alebo zázrakmi podrobil svojej vôli a vláde, čaká.

Si slovenský kráľ?“ chce sa mi dnes parafrázovať Pilátovu otázku. Je. Ako o tom svedčí Ján v druhom čítaní: „Ježiš Kristus je verný svedok, prvorodený z mŕtvych a vládca nad kráľmi zeme. Jemu, ktorý nás miluje a svojou krvou nás oslobodil od hriechov a urobil nás kráľovstvom, kňazmi Bohu a svojmu Otcovi, jemu sláva a vláda na veky vekov.“
Je kráľ. Ale nevidno to. Na ňom, čo by až tak nevadilo, keďže je už takmer 2000 rokov opäť neviditeľný. Ani na nás. Čo je vážny problém, lebo na nás to má byť vidieť.

Preto chcem dnes urobiť dve veci:
  1. Chcem volať ku Kristovi: „Pane, buď mojím kráľom!“ Nemôžem sa rozhodnúť za vás, ani za nikoho iného. Ale môžem urobiť rozhodnutie za seba. Chcem mu patriť so všetkým, čo mám. Chcem ho prijať ako svojho kráľa. Jasné, že on je kráľom všetkého a všetkých, či sa nám to páči alebo nie, či ho prijmeme alebo nie... Ale ja ho chcem prijať, chcem urobiť voľbu.
  2. Chcem zveriť náš ľud Kristovi. Na konci omše, pri modlitbe Ježišu, Vykupiteľ ľudského pokolenia. V nádeji, že sa všetci pre neho rozhodneme.
Pridáte sa?