CR-25 ST: Lk 9, 1-6
Poslal ich hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých...
Zrejme to nebolo prvý krát, čo Ježiš vyslal učeníkov ohlasovať Božie kráľovstvo. A rozhodne to nebolo posledný krát. Odvtedy to robí stále, prakticky denne nás posiela všade, kam sa chystá prísť. Pre nás kresťanov je to taká samozrejmosť, že každú liturgiu končíme zvolaním: "Iďte v mene Božom!"
Posiela nás hlásať Božie kráľovstvo. Znova a znova. No na rozdiel od učeníkov, ktorí "šli, chodili po dedinách, všade hlásali evanjelium a uzdravovali..." my sedíme doma. Neberieme ho až tak vážne.
V tomto zmysle sa, inšpirovaný slovami otca arcibiskupa Cyrila Vasiľa, pozerám na aktuálny exodus imigrantov novými očami. Už dlhšie sa mi zdá, že to nie je len tak, že za tou pomerne dobre organizovanou masou úbohých ľudí je niekoho zámer. Napríklad Boží. Keď nie sme ochotní ísť ohlasovať evanjelium arabom do ich krajín, posiela ich ku nám.
Ako sa hovorí v prísloví: "Keď nejde hora k Mohamedovi, musí ísť Mohamed k hore..." :-)
***
Jednou stál Mohamed naproti hoře. Tvrdil věřícím, že zavolá horu k sobě a že bude z jejího vrcholu kázat zákon. Lidé se shromáždili a čekali na zázrak. Mohamed volal horu znovu a znovu, ale hora stála nehybně. Pak řekl: „Dobrá, horo, když nechceš ty přijít k Mohamedovi, přijde Mohamed k tobě!“ Všichni ho následovali, protože tón, jímž Prorok pronesl tato slova, zapůsobil na ně silným dojmem. Tak Mohamed místo fiaska z nepodařeného zázraku získal svou troufalou odvahou a chytrou pohotovostí vítězství nad davem.
