CR-26 NEB
Stále
sa mi v mysli vracia záverečná veta dnešného prvého čítania.
Mojžiš hovorí Jouemu: „Čože, žiarliš za mňa? Kiež by
všetok ľud prorokoval a kiež by im Pán dal svojho ducha!“ Akoby
povedal: To je výborné, že Boh hovorí aj cez nich, nie
len cezo mňa...
Prorok je posol,
prostredníctvom ktorého hovorí Boh, z jeho úst zaznieva Boží
hlas. Ale nie tak, že by upadol do nejakej extázy a rozprával
veci, ktoré si potom ani nepamätá. Nie. Pozorne načúva
Božiemu hlasu a tak zachytí aj to, čo iným unikne. Potom ide a
hovorí, čo počul od Pána.
„Kiež by
všetok ľud prorokoval a kiež by im Pán dal svojho ducha!“
povzdychne si Mojžiš pred Jozuem. A prečo vlastne všetok ľud
neprorokuje? Veď každému z nás dal Pán svojho Ducha. Máme to
dokonca úradne potvrdené a zapísané v krstnej matrike. Ak si
pokrstený, dostal si Pánovho Ducha. Ak si pobirmovaný, tento
vzácny dar Boh v tebe ešte rozhojnil. O tom nie je žiadna
pochybnosť.
Dostali sme Ducha
Svätého. Tak prečo všetok ľud neprorokuje? (1.) Možno preto, že
nepočúvame, čo nám Svätý Duch v nás hovorí. Nepočúvame
a teda nepočujeme. Nepočujeme a preto nemáme čo povedať. (2.) A
možno počúvame a počujeme, ale máme z počutého strach. Poznáte
to: „Čo povedia ľudia?! To sa mňa netýka. Ja mám dosť
svojich starostí...“ Dobre sme si vedomí, že pre proroka
prísť o hlavu je bežný pracovný úraz. A o to nestojíme.
Na druhej strane
prorok nie je nejaký veštec, ktoré na objednávku upadne do
vytrženia a nepozemským hlasom prednáša posolstvo zo záhrobia,
alebo vykladá obrázky z kariet...
Prorok nie je ani
človek, ktorý vnucuje druhým svoje názory a predstavy s nálepkou
Božieho posolstva, lebo bez nej si netrúfne. Máloktoré
dohováranie a výčitky iným Božom mene sú proroctvom:-(
„Kiež by
všetok ľud prorokoval!“ Kiež by všetci naši farníci boli
skutočnými Pánovými prorokmi. Pán naozaj chce, aby si bol
prorokom. Máš na to všetky potrebné schopnosti a predpoklady! Ak
o tom pochybuješ, zastav sa na fare a pýtaj si krstný list. Budeš
to mať aj s úradnou pečiatkou.
Otázka neznie:
„Kto?“ lebo je jasné, že to máš byť ty! Správne
položená otázka znie: „Pane a komu mám byť prorokom?“
Spýtaj sa svojho Boha. Možno ti rovno odpovie. A keby nie,
jednoducho sa poobzeraj okolo seba. Vytipuj si desať nešťastných,
opustených či nespokojných ľudí, spíš si zoznam a postupne
každého z nich oslov v Božom mene.
Čo máš povedať?
Spýtaj sa svojho Boha. On ti odpovie. A ak nebudeš jasne počuť,
tak aj tak choď ku každému z nich a povedz: „To je skvelé,
že si. Lebo Boh ťa ľúbi!“ A ponúkni mu pomoc, službu,
priateľstvo, spoločnú modlitbu.
Kiež
by všetok ľud farnosti prorokoval v Pánovom mene.
