Kiež by všetok ľud prorokoval

CR-26 NEB

Stále sa mi v mysli vracia záverečná veta dnešného prvého čítania. Mojžiš hovorí Jouemu: „Čože, žiarliš za mňa? Kiež by všetok ľud prorokoval a kiež by im Pán dal svojho ducha!“ Akoby povedal: To je výborné, že Boh hovorí aj cez nich, nie len cezo mňa...
Prorok je posol, prostredníctvom ktorého hovorí Boh, z jeho úst zaznieva Boží hlas. Ale nie tak, že by upadol do nejakej extázy a rozprával veci, ktoré si potom ani nepamätá. Nie. Pozorne načúva Božiemu hlasu a tak zachytí aj to, čo iným unikne. Potom ide a hovorí, čo počul od Pána.

Kiež by všetok ľud prorokoval a kiež by im Pán dal svojho ducha!“ povzdychne si Mojžiš pred Jozuem. A prečo vlastne všetok ľud neprorokuje? Veď každému z nás dal Pán svojho Ducha. Máme to dokonca úradne potvrdené a zapísané v krstnej matrike. Ak si pokrstený, dostal si Pánovho Ducha. Ak si pobirmovaný, tento vzácny dar Boh v tebe ešte rozhojnil. O tom nie je žiadna pochybnosť.
Dostali sme Ducha Svätého. Tak prečo všetok ľud neprorokuje? (1.) Možno preto, že nepočúvame, čo nám Svätý Duch v nás hovorí. Nepočúvame a teda nepočujeme. Nepočujeme a preto nemáme čo povedať. (2.) A možno počúvame a počujeme, ale máme z počutého strach. Poznáte to: „Čo povedia ľudia?! To sa mňa netýka. Ja mám dosť svojich starostí...“ Dobre sme si vedomí, že pre proroka prísť o hlavu je bežný pracovný úraz. A o to nestojíme.

Na druhej strane prorok nie je nejaký veštec, ktoré na objednávku upadne do vytrženia a nepozemským hlasom prednáša posolstvo zo záhrobia, alebo vykladá obrázky z kariet...
Prorok nie je ani človek, ktorý vnucuje druhým svoje názory a predstavy s nálepkou Božieho posolstva, lebo bez nej si netrúfne. Máloktoré dohováranie a výčitky iným Božom mene sú proroctvom:-(

Kiež by všetok ľud prorokoval!“ Kiež by všetci naši farníci boli skutočnými Pánovými prorokmi. Pán naozaj chce, aby si bol prorokom. Máš na to všetky potrebné schopnosti a predpoklady! Ak o tom pochybuješ, zastav sa na fare a pýtaj si krstný list. Budeš to mať aj s úradnou pečiatkou.
Otázka neznie: „Kto?“ lebo je jasné, že to máš byť ty! Správne položená otázka znie: „Pane a komu mám byť prorokom?“ Spýtaj sa svojho Boha. Možno ti rovno odpovie. A keby nie, jednoducho sa poobzeraj okolo seba. Vytipuj si desať nešťastných, opustených či nespokojných ľudí, spíš si zoznam a postupne každého z nich oslov v Božom mene.
Čo máš povedať? Spýtaj sa svojho Boha. On ti odpovie. A ak nebudeš jasne počuť, tak aj tak choď ku každému z nich a povedz: „To je skvelé, že si. Lebo Boh ťa ľúbi!“ A ponúkni mu pomoc, službu, priateľstvo, spoločnú modlitbu.

Kiež by všetok ľud farnosti prorokoval v Pánovom mene.