Boh, mi otvoril ucho...

CR-24 NEB

Dnešná liturgia slova tematicky začína presne tam, kde tá minulotýždňová skončila. Pred týždňom sme počúvali o uzdravení hluchonemého. Priviedli ho k Ježišovi, on sa ho dotkol, povedal effeta, čo znamená otvor sa... a ten muž počul a správne rozprával.
To rozprávanie sme nečítali ako nejaký príbeh z dávnej minulosti, ale ako slovo, ktoré nám chce Boh povedať. Pobádalo nás k tomu aj prvé čítanie. Tých, ktorých sa Boh dotkol, otvoril im im uši a rozviazal jazyk..., pobádal Izaiáš: a teraz choďte a povedzte malomyseľným: „Vzchopte sa, nebojte sa! Hľa, váš Boh!“ Inak povedané: dostali sme poslanie ísť a privádzať tých, čo sú na dne, čo zmalomyselneli... ku Kristovi, aby sa ich dotkol.

Kto výzvu poslúchol a išiel, pravdepodobne niekde narazil alebo niekde narazí. Tak, ako Izaiáš. Dnes hovorí: „Pán, Boh, mi otvoril ucho. A ja som neodporoval, nazad som neustúpil. Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali. Tvár som si nezakryl pred potupou a slinou.“
Ono to nie je vždy jednoduché presvedčiť „hluchonemého“ a priviesť ho k Ježišovi. Nezriedka to znamená aj zniesť úder a potupu.
Ježiš nás na to pripravuje: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ A aby sme si snáď nemysleli, že nás to obíde, dodáva: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.“ Keď ho Peter vystríha, že to sa mu nesmie stať... odoženie ho ako pokušiteľa.

Nestačí nám deklarovať, že sme kresťania, milujeme svojho Boha a on miluje nás. Naša viera musí byť spojená so skutkami viery. Ako hovorí Jakub: „Viera, ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva.“ A skutky viery nie sú obyčajne bezbolestné.
V kontexte aktuálnej diskusie o utečencoch... Za všetkými kvótami, názormi a vyhláseniami... je vlastne len jedno: opodstatnený strach, že sa nás to bude niečo stáť, že nás ohrozia, že nám ublížia, že sa to obráti proti nám. Nuž áno. Pravdepodobne sa to obráti proti nám. Pravdepodobne nás čaká radikálny rozvrat nášho pohodlného sveta. Pravdepodobne nás čakajú veľké problémy. Ale to nie je dôvod, aby sme z toho vycúvali.
Pred pár dňami nám pápež František odkázal, že máme do našej farnosti prijať jednu utečeneckú rodinu. Akokoľvek sa mi to zdá šialené a cítim, že z toho budú veľké problémy..., nemôžem sa nespýtať: „Kde ich ubytujeme?“


Pán, Boh, mi otvoril ucho. A ja som neodporoval, nazad som neustúpil. Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali. Tvár som si nezakryl pred potupou a slinou... Hľa, Pán, Boh, mi pomáha: ktože ma môže odsúdiť?“