21B-CR
Mám
rád poslednú kapitolu knihy Jozue. Jozue odchádza na zaslúžený
dôchodok a, ako to pri takých
príležitostiach býva, lúči sa a bylancuje. Do Sichemu zvolá
predstaviteľov národa, krátko pripomenie historické medzníky, z
ktorých jasne vidno, ako ich Boh vždy viedol a chránil... a na
záver svojej reči postaví ľud pred voľbu: „Ak sa vám
nepáči slúžiť Pánovi, tak si dnes vyberte, komu chcete slúžiť:
či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia v Mezopotámii, a či
bohom Amorejčanov, v ktorých krajine bývate. No ja a môj
dom, my budeme slúžiť Pánovi.“
Dnes
by povedal: Vyberte si: chcete byť Božím alebo pohanským
ľudom? Je to na vás. ale ja a môj rod, my budeme patriť Pánovi.
Samozrejme, že chce, aby si
národ vybral Boha, ktorému on sám uveril. Chce to, lebo vybrať si
Boha, to je to najlepšie rozhodnutie, aké môžu v živote urobiť.
Ale vie tiež, že to musí byť slobodné rozhodnutie.
Jozue
odovzdáva Izraelitom toto pozvanie k viere
v troch krokoch:
1.
Obracia ich pozornosť na minulosť, na vlastnú históriu.
Nie preto, aby si spomenuli, aký bol kedysi dôležitý. Preto, aby
v tom, čo majú za sebou, videli jasnejšie Božiu stopu,
Jeho pôsobenie. Akoby hovoril: Všimnite si: vtedy, vtedy
aj vtedy... Boh robil pre vás zázraky. Znamená to jediné: on vás
miluje. Koniec koncov tak to
funguje aj medzi nami, stačí si spomenúť na to známe: „v
núdzi poznáš priateľa.“
2. Stavia pred
nich radikálnu voľbu. Vyberte
si! „Ak
sa vám nepáči slúžiť Pánovi, tak si dnes vyberte, komu chcete
slúžiť.“ Je to jeho
posledný a najdôležitejší čin v celej kariére. Celý život
viedol ľud do Palestíny, do ich vlasti. Teraz ich chce priviesť k
Bohu. Veď na to ich Boh celý ten čas prostredníctvom Mojžiša a
Jozueho viedol. Aby nakoniec prišli k Nemu. Lebo byť s Bohom je
najdôležitejšie.
3. Svedčí im o
svojom rozhodnutí. Jozue vie,
že nemôže a nesmie nikoho nútiť prijať vieru. Nemôže sa
rozhodnúť na nich. Ale môže sa rozhodnúť za seba a môže im
dať príklad. Akoby povedal: Je
na vás, ako sa rozhodnete. Ale ja budem patriť Pánovi, nech sa
stane čokoľvek.
Tieto tri kroky
predstavujú spôsob, akým môžeme aj my pozývať k viere. Rodičia
tak môžu hovoriť o viere so svojimi dospievajúcimi alebo
dospelými deťmi, môžeme tak hovoriť o Bohu s kolegami v práci
alebo so susedmi... Tri jednoduché kroky.
1. Pripomeň
históriu – vytiahni na
svetlo niektoré momenty z tvojho života, alebo ešte lepšie zo
života toho, komu svedčíš a ukáž v nich Božie pôsobenie.
2.
Pozvi k rozhodnutiu
– postav toho človeka pred voľbu. Nemusí sa rozhodnúť hneď.
Nemusí ti to povedať. Ale nech vie, že rozhodnúť sa treba. Lebo
aj nerozhodnosť je nakoniec rozhodnutím. Lenže obyčajne zlým.
3.
Svedč
– nemôžeš sa rozhodnúť za svoje deti alebo vnúčatá. Ale
môžeš im povedať: Ja
budem patriť Pánovi. A
ak sa rozhodne, môže to vysloviť spolu s tebou.
V
druhom čítaní toto rozhodnutie sa pre Pána Pavol prirovnáva k
manželstvu. Jozueho „ja a môj dom, my budeme
slúžiť Pánovi“ je také
patrenie, ako v
manželstve: „muž zanechá otca i matku a pripúta
sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele.“
Pre nás kresťanov je dňom
takejto voľby krst a birmovanie. Pri krste naši rodičia akoby
povedali: my a toto naše dieťa budeme patriť Pánovi! A
pri birmovke sme to rozhodnutie už urobili sami za seba. My patríme
Pánovi.
Lenže tak ako
manželia odchádzajú od manželiek a manželky od manželov...,
rovnako ľudia odchádzajú od Boha. V dnešnom evanjeliu kladie
Ježiš naliehavú otázku: „Aj vy chcete odísť?“ Veľmi
často to robíme. A preto dnes obnov svoje rozhodnutie pre Pána.
Ja a moja farnosť,
my budeme slúžiť Pánovi.
