My budeme slúžiť Pánovi

21B-CR

Mám rád poslednú kapitolu knihy Jozue. Jozue odchádza na zaslúžený dôchodok a, ako to pri takých príležitostiach býva, lúči sa a bylancuje. Do Sichemu zvolá predstaviteľov národa, krátko pripomenie historické medzníky, z ktorých jasne vidno, ako ich Boh vždy viedol a chránil... a na záver svojej reči postaví ľud pred voľbu: „Ak sa vám nepáči slúžiť Pánovi, tak si dnes vyberte, komu chcete slúžiť: či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia v Mezopotámii, a či bohom Amorejčanov, v ktorých krajine bývate. No ja a môj dom, my budeme slúžiť Pánovi.“
Dnes by povedal: Vyberte si: chcete byť Božím alebo pohanským ľudom? Je to na vás. ale ja a môj rod, my budeme patriť Pánovi. Samozrejme, že chce, aby si národ vybral Boha, ktorému on sám uveril. Chce to, lebo vybrať si Boha, to je to najlepšie rozhodnutie, aké môžu v živote urobiť. Ale vie tiež, že to musí byť slobodné rozhodnutie.
Jozue odovzdáva Izraelitom toto pozvanie k viere v troch krokoch:
1. Obracia ich pozornosť na minulosť, na vlastnú históriu. Nie preto, aby si spomenuli, aký bol kedysi dôležitý. Preto, aby v tom, čo majú za sebou, videli jasnejšie Božiu stopu, Jeho pôsobenie. Akoby hovoril: Všimnite si: vtedy, vtedy aj vtedy... Boh robil pre vás zázraky. Znamená to jediné: on vás miluje. Koniec koncov tak to funguje aj medzi nami, stačí si spomenúť na to známe: „v núdzi poznáš priateľa.“
2. Stavia pred nich radikálnu voľbu. Vyberte si! Ak sa vám nepáči slúžiť Pánovi, tak si dnes vyberte, komu chcete slúžiť.“ Je to jeho posledný a najdôležitejší čin v celej kariére. Celý život viedol ľud do Palestíny, do ich vlasti. Teraz ich chce priviesť k Bohu. Veď na to ich Boh celý ten čas prostredníctvom Mojžiša a Jozueho viedol. Aby nakoniec prišli k Nemu. Lebo byť s Bohom je najdôležitejšie.
3. Svedčí im o svojom rozhodnutí. Jozue vie, že nemôže a nesmie nikoho nútiť prijať vieru. Nemôže sa rozhodnúť na nich. Ale môže sa rozhodnúť za seba a môže im dať príklad. Akoby povedal: Je na vás, ako sa rozhodnete. Ale ja budem patriť Pánovi, nech sa stane čokoľvek.
Tieto tri kroky predstavujú spôsob, akým môžeme aj my pozývať k viere. Rodičia tak môžu hovoriť o viere so svojimi dospievajúcimi alebo dospelými deťmi, môžeme tak hovoriť o Bohu s kolegami v práci alebo so susedmi... Tri jednoduché kroky.
1. Pripomeň históriu – vytiahni na svetlo niektoré momenty z tvojho života, alebo ešte lepšie zo života toho, komu svedčíš a ukáž v nich Božie pôsobenie.
2. Pozvi k rozhodnutiu – postav toho človeka pred voľbu. Nemusí sa rozhodnúť hneď. Nemusí ti to povedať. Ale nech vie, že rozhodnúť sa treba. Lebo aj nerozhodnosť je nakoniec rozhodnutím. Lenže obyčajne zlým.
3. Svedč – nemôžeš sa rozhodnúť za svoje deti alebo vnúčatá. Ale môžeš im povedať: Ja budem patriť Pánovi. A ak sa rozhodne, môže to vysloviť spolu s tebou.

V druhom čítaní toto rozhodnutie sa pre Pána Pavol prirovnáva k manželstvu. Jozueho „ja a môj dom, my budeme slúžiť Pánovi“ je také patrenie, ako v manželstve: „muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele.“ Pre nás kresťanov je dňom takejto voľby krst a birmovanie. Pri krste naši rodičia akoby povedali: my a toto naše dieťa budeme patriť Pánovi! A pri birmovke sme to rozhodnutie už urobili sami za seba. My patríme Pánovi.

Lenže tak ako manželia odchádzajú od manželiek a manželky od manželov..., rovnako ľudia odchádzajú od Boha. V dnešnom evanjeliu kladie Ježiš naliehavú otázku: „Aj vy chcete odísť?“ Veľmi často to robíme. A preto dnes obnov svoje rozhodnutie pre Pána.

Ja a moja farnosť, my budeme slúžiť Pánovi.