Krajina pre teba

CR-22 NE B

Postrehol si si tú úžasnú správu? Všimla si si, že Boh ťa chce obdarovať? Nám všetkým chce dať krajinu. Zaznelo to v prvej vete prvého čítania: Mojžiš povedal ľudu: „A teraz, Izrael, počúvaj prikázania a ustanovenia, ktoré vás učím, a zachovávajte ich, aby ste žili a vošli do krajiny, ktorú vám chce dať Pán, Boh vašich otcov, do vlastníctva.“
Izraelitom poskočilo pri tejto vete srdce. Boli to otroci, ktorí sa len pred pár mesiacmi dostali na slobodu. No nemajú sa kam vrátiť, nemajú svoju vlasť. Pred stáročiami ich predok Jakub prišiel so svojou rodinou do Egypta a jeho potomkovia sa rozrástli na národ. Postupne sa formovala ich identita i povedomie. Vedeli, že nie sú v Egypte doma. Ale kde sú doma? Nikam nepatria. A tak sa utáborili v púšti, kde sa nedá žiť, kde to je možno stokrát horšie ako v otroctve. A Mojžiš ich teraz opäť uisťuje, že existuje krajina, ktorú im chce Pán, Boh ich otcov darovať.
Aj pre nás kresťanov je to skvelá správa. My síce krajinu máme, no tento prísľub chápeme aj hlbšie. Pod krajinou, ktorú nám Pán, Boh našich otcov chce dať do vlastníctva, rozumieme večný život v spoločenstve s ním, nebo. To je tá dobrá správa: Boh ti chce dať večný život, chce, aby tvoj život neskončil smrťou, aby nič z toho, čo tu prežívaš, akokoľvek krásne... nebolo vrcholom. Chce nám dať viac.
Zároveň táto skvelá správa stále stále platí aj doslovne: Pán, Boh našich otcov, nám chce dať túto krajinu do vlastníctva. Túto krajinu, krajinu našich predkov. Myslíte, že teraz vlastníme túto krajinu? Vlastníte pozemky v tejto krajine. Máte tu svoje domy, záhrady, polia... Ale vlastníme túto krajinu? Áno, napríklad vo voľbách rozhodujeme o jej budúcnosti. Ale naozaj rozhodujeme o budúcnosti svojej krajiny? Alebo robíme len to, na čo nás naprogramovali marketingové agentúry a prázdne sľuby?! Vlastníme túto krajinu, alebo sme dokonca vlastníctvom tejto krajiny?
Nemám odpovede na tieto otázky, tie musí hľadať každý sám. Ale mám riešenie: „A teraz počúvajte prikázania a ustanovenia, ktoré vás učím, a zachovávajte ich, aby ste žili a vošli do krajiny, ktorú vám chce dať Pán, Boh vašich otcov, do vlastníctva.“ Mojžiš v tejto dlhej vete ukazuje dlhú cestu, ktorú máme pred sebou. Skúsme si ju rozobrať.
1. Teraz počúvajte... - teraz, nie potom, nie zajtra, o rok, keď budeš na dôchodku... teraz. Začni už dnes.
2. Počúvajte... - prestaň na chvíľu dookola riešiť len seba a počúvaj. Boh je väčší ako ty. A navyše On jediný je tvojím riešením.
3. Počúvajte prikázania a ustanovenia... - pravidlá, príkazy, zákazy..., to nemáme moc radi. Ale bez nich to nejde. Izraeliti sa potrebovali naučiť pravidlá pre život na slobode. Kým to nespravili, neboli schopní žiť v krajine, ktorú im chcel Boh ich otcov darovať.
Táto krajina, v ktorej žijeme a ktorú nám Boh dal do vlastníctva, nie je naším vlastníctvom. Prečo? Lebo si ju nevieme udržať, nevieme sa o ňu postarať, nevieme v nej žiť. Je priveľká na naše malé schopnosti a tak sa len bezradne prizeráme na bezbrehé drancovanie okolo nás. Prečo sme takí neschopní? Pretože sme sami opustili prikázania a ustanovenia, ktoré nás učili. Opustili sme, možno len v malom, ale predsa, desatoro. A na tieto naše „malé zlá“ sa nalepujú ďalšie a ďalšie, stále väčšie zlá ľudí okolo nás. Opustili sme desatoro a prijali sme rôzne smiešne náhrady. Ako to hovorí svätý otec František: poctivú gymnastiku sme nahradili kozmetikou! Pravdu politickou korektnosťou a solidaritu sociálnymi balíčkami.
4. Počúvajte prikázania a ustanovenia, ktoré vás učím, a zachovávajte ich... - dnes nás prikázaniam a ustanoveniam učí napríklad žalm, ktorý sme pred chvíľou spievali. Stačí len pozorne počúvať: Pane, kto sie bývať v tvojom svätom stánku? Ten, čo kráča bez poškvrny a koná spravodlivo, čo z úprimného srdca pravdu hovorí, čo nepodvádza svojím jazykom. Čo ničomníka nemá za nič, ale ctí si ľudí bohabojných...


A teraz počúvajte prikázania a ustanovenia, ktoré vás učím, a zachovávajte ich, aby ste žili a vošli do krajiny, ktorú vám chce dať Pán, Boh vašich otcov, do vlastníctva.“

Publikácie a pomôcky