CR-00NEB-Najsvätejšia Trojica
C.S. Lewis prirovnáva náš svet ku kráľovstvu, ktorého časť obsadil a dlhodobo okupuje nepriateľ.* Súčasní obyvatelia, aj ich predkovia sa už narodili v čase okupácie, všetci sú skrz naskrz ovplyvnení izoláciou a manipulujúcou propagandou. A len málokto z nich čo i len tuší, že celé to má byť inak.
Náš vesmír je súčasťou Božieho kráľovstva - ríše ktorá (ako to vyznávame v Nicejsko-carihradskom kréde) zahŕňa svet viditeľný i neviditeľný.
Lenže tento náš malý svet, časť sveta viditeľného, veľmi skoro na začiatku obsadil nepriateľ a ľudia celé tisícročia nemohli (a mnohí ani dnes nemôžu) poznať svojho skutočného kráľa, ani jeho skutočnú tvár. Jediné, čoho sa im celé veky dostávalo, bola propaganda nepriateľa.
Ale Boh stále hľadá spôsob. V starom zákone sa dáva postupne spoznávať jednotlivcom, medzi ktorými vynikajú patriarchovia (Abrahám, Izák, Jakub...) a napokon si vyvolí celý jeden národ, Izrael. Počúvali sme o tom v prvom čítaní a spievali v žalme:
Starozákonné poznanie Boha je útržkovité, neúplné, no skrze nepriateľovu propagandu sa podarilo prepašovať to najhlavnejšie – obraz Boha, ktorý miluje svoj ľud.
Keď dozrel čas, Boh poslal na obsadené územie, do nášho malého sveta, svojho Syna. Prišiel inkognito a dal sa spoznať niekoľkým bezvýznamným galilejčanom bez moci a vplyvu. No spoznali Pravdu o sebe i o svojom Pánovi. Tomáš za všetkých o Ježišovi vyznal: „Pán môj a Boh môj!“
Nepriateľ čakal a stále čaká mohutnú ofenzívu, miesto toho vedie právoplatný kráľ akúsi partizánsku vojnu. Tí bezvýznamní galilejčania sa rozišli do celého sveta, aby každému, kto je ochotný počúvať, hovorili ako sa veci majú naozaj. Každý nový kresťan, každý, kto uverí a dá sa pokrstiť, sa podobá človeku, ktorý to pochopil a na svoj dom vyvesil zástavu skutočného kráľa.
A tak sa nepokúšame zvrhnúť nepriateľa násilím, nemôžeme iných donútiť, aby prijali Boha za svojho kráľa. Ale môžeme urobiť Boha kráľom v tom malom kúsku sveta, nad ktorým vládneme. Môžem vyvesiť Kristovu zástavu vo svojom súkromnom svete. Tak sa nenásilne mení mapa nášho vesmíru.
Tak napĺňame posledné slová Matúšovho evanjelia:
Vztýč Kristovu zástavu (stačí obrazne; a nech to nie je zástava biela) na svojom dome. Potom choď k svojim susedom, uč ich, privádzaj ku krstu a nauč ich zachovávať všetko, čo nám Kristus odovzdal (doslovne, nie obrazne). A keď aj oni vyvesia Kristovu zástavu, choď ďalej a ďalej. Choď v mene Božom.
__________________________
*Por.: LEWIS, C.S., Kozmická trilógia,
http://www.martinus.sk/seria/kosmicka-trilogie.
