VN-05 NE B - Uvedenie detí do života kresťanského spoločenstva (prvé sväté prijímanie)
 |
| www.petralamb7.blogspot.com |
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník...“ Neznámy mních v niektorom zo starobylých kláštorov na východe celé mesiace uvažoval nad týmito slovami. V modlitbe sa často pýtal Ježiša, čo tým chcel povedať a ako tú dôležitú správu odovzdať ľuďom, ktorí ani nevedia čítať. Pán mu vnukol myšlienku a viedol jeho ruky. Mních zobral kus dosky a precízne ju opracoval. Naniesol na ňu vrstvu bielej kriedy, na ňu tenké čiary, tvary, farby a zlaté pozadie. A vznikla ikona – zapísané Božie slovo. A jednoduchí ľudia prichádzali, poklonili sa a rozumeli. Hoci nevedeli spájať písmená do slov.
Videli strom. Podľa kmeňa, lístia i ovocia ho spoznali. Vinič. Videli Ježiša, toho si nemohli pomýliť, vedeli že je to On – Vinič s veľkým „V“.
Hoci nevedeli čítať, počítanie im išlo dobre. Videli konáre, z ktorých vyrastalo 12 postáv. Dvanásti okolo Ježiša – tak to musia byť Peter a Pavol (to sú tí najbližšie); potom sú štyria s otvorenými knihami – evanjelisti Matúš, Marek, Lukáš, Ján; a potom ďalší a ďalší. Ikonopisec ich usporiadal podľa toho, kto ku komu patrí: Matúš vyrastá z Petrovho konára, pretože obaja boli poslaní k najprv k Židom. A z toho istého vyrastá i Marek, Petrov žiak a Ondrej, Petrov brat.
Z tej istej vetvy ako Pavol vyrastajú aj evanjelisti Ján a Lukáš. Prvý pôsobil v Malej Ázii, kam priniesol vieru Pavol, druhý bol jeho žiak a lekár. A tak by sme mohli pokračovať Jakubom, Júdom, Šimonom...
Tá istá ikona je dnes pred nami. V jej strede vidíme otvorenú knihu a v nej napísané: „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá...“ Tri bodky nám hovoria, že máme otočiť stranu. Keby sme to urobili, čítali by sme: „Ja som vinič, vy ste ratolesti.“ Vy ste nové vetvičky, ktoré vyrastajú každá z niektorého starobylého apoštolského konára, stáročiami zhrubnutého a pevného.
Stalo sa to vtedy, keď sme boli pokrstení. Vtedy nás Kristus pripojil k sebe, pravému viniču a tým nás spojil aj navzájom. Odvtedy patríme do rodiny kresťanov a (aspoň) pri liturgii sa oslovujeme „bratia a sestry“. A myslíme to vážne.
Aj vy, milí tretiaci, patríte k nám, ste konárikmi tohto dvojtisícročného stromu (alebo sa dnes nimi stanete /pre tých, ktorí sú nepokrstení/). Dnes je čas, aby ste tu pred nami všetkými vyznali (nahlas povedali), či to chcete, či chcete navždy patriť k Ježišovi a k nám kresťanom. Na to sa vás budem pýtať pri obnove krstných sľubov.
Sme spojení s Kristom – viničom i spolu navzájom, ale navonok to nijako nevidno. Nie sme zviazaní ani poprepletaní ako konáre. A predsa nás spája niečo, čo sa dá vidieť a chytiť. Dnes Ježiš hovorí, že je vinič. A na inom mieste v evanjeliu hovorí, že On je aj chlieb. Dnes budete prvý krát jesť z chleba, ktorý je Telom Kristovým. To môžu iba tí, ktorí patria k nám a ktorí sa od nás a od Ježiša neodtrhli svojím hriechom. Telo Kristovo, to je to, čo nás spája.
