Zabiť draka

www.pc-freak.net/

24. apríl: Svätý Juraj

Mám rád staré rozprávky o drakoch, rytieroch a princeznách. Ak ich totiž nepokazia moderní autori, vyjadrujú hlbokú pravdu o mužoch a ženách, otcoch a matkách. O mužoch, ktorí potrebujú chrániť a dievčatách, ktoré dozrievajú v ženy keď o ne niekto bojuje, o drakoch, ktorých nepremôžu zbrane ale vytrvalosť, obetavosť a trpezlivosť, motivované hlbokou láskou...
Lenže rozprávanie o svätom Jurajovi nie je rozprávka. Je to legenda - rozprávanie, ktorého cieľom je nadchnúť poslucháčov k nasledovaniu Krista.
Rozprávanie o drakovi je symbolické a myslím, že tak mu pôvodne poslucháči rozumeli. Žili totiž v dobe, keď hrdinovia, princezné a králi boli reálnymi bytosťami, no draci patrili len do príbehov.
Legenda hovorí o drakovi, ktorý svojím dychom otravoval (doslova) ovzdušie mesta Silena. Kráľ, miesto toho, aby sa postavil na čelo svojich vojakov a draka zabil alebo bol zabitý, nechal ľud, aby draka kŕmil ovcami. A tak si vykŕmili svojho draka. 
Mesto otravovalo zlo, ktorému sa mali vzoprieť. No oni si ho živili. Najprv ho možno pestovali ako atrakciu pre turistov. Lenže tento druh draka má hlad, ktorý sa nedá utíšiť, diabolský hlad, ktorý sa stále len zväčšuje. Čím viac svoje zlo kŕmili, tým viac rástlo do obludných rozmerov. Najprv pohltilo vecí a potom i ľudí, jedného za druhým.
Staroveký i stredoveký poslucháč pri legende neveriacky krútil hlavou, pretože on bol zvyknutý konať dobro (jeho ideálom, o ktorý sa každý deň snažil, bola čnosť) a tu počúva o pohanoch, ktorí zlo kŕmili neresťami. Kráľ nie je odvážny (čnosť), ale zbabelý (neresť). A aký je kráľ, taký je jeho ľud.
A potom je tu Juraj. Kresťan, ktorý je odvážny, statočný... proste čnostný. Kopijou, ktorá má na druhom konci kríž a zástavu víťazného baránka (ikona), v Kristovom mene (žehnajúca ruka), zraní draka. Nie jeho ale Božou mocou je drak krotký ako zbitý pes sa nechá, uviazaný o princeznin opasok priviesť do mesta. Tu im Juraj ohlási Krista, ktorý jediný je skutočným záchrancom a oni sa stanú kresťanmi.
Legenda nie je rozprávka: Juraj si nevezme princeznú za ženu ani sa nestane kráľom. Odmenu rozdá chudobným, kráľovi dá inštrukcie ako sa starať o chrám a odíde k svojmu oddielu. O nejaký čas neskôr, keď prenasledovanie kresťanov dosahuje svoj vrchol, vystúpi z armády, rozdá svoj majetok verejne sa prizná k tomu, že je kresťanom. Zomrie pre svoju vieru. A ďalší drak zúri (tentoraz v podobe cisára), lebo je zase porazený.