Dá sa to aj inak!

PÔST-04 NE B

Dnešné prvé čítanie má štyri odseky. Každý vyjadruje jeden krok:
  1. Ľahostajnosť: Všetky kňazské kniežatá i ľud množili nevernosti, napodobňovali všetky ohavnosti pohanov a poškvrnili Pánov dom, ktorý si zasvätil v Jeruzaleme.“ Inak povedané: Všetci sa otočili chrbtom k Bohu. Nie že by proti nemu nejako brojili. „Len“ zľahostajneli, Boh sa im stal totiž nepotrebným.
  2. 4xP: „Pán, Boh ich otcov, posielal k nim poslov a vo dne v noci ich napomínal, lebo mu bolo ľúto svojho ľudu... Ale oni vysmiali Božích poslov, pohŕdali jeho slovami a tupili jeho prorokov...“ Tých pár ľudí, ktorí videli ďalej, nikto nepočúval. A keď sa, nesporne vďaka Pánovej milosti, nenechali odradiť ľahostajnosťou, nasledovali štyri P: posmech, pohŕdanie, potupa, poprava.
  3. Katastrofa: „Nepriatelia spálili Boží dom, zrúcali jeruzalemské múry, podpálili všetky paláce a zničili všetky cenné predmety. Tých, čo unikli meču, odvliekli do Babylonu a stali sa otrokmi.“ Prišla katastrofa, ktorej sa síce dalo zabrániť, ale nikto to neurobil. Zrejme sa väčšina držala hesla: „Neviem, ani ma to nezaujíma.“
  4. Božie riešenie: O sedemdesiat rokov neskôr: „V prvom roku Kýra, kráľa Peržanov, sa splnilo, čo Pán povedal ústami Jeremiáša...“ Našťastie Boh vie, a jeho ľud ho zaujíma. Aj keď je zahanbujúce, že pod vyslobodenie Božieho ľudu, obnovu Jeruzalema a stavbu nového chrámu sa podpísal Perský kráľ Kýros. Pohan, nepriateľ je citlivejší na Boží hlas.
Štyri kroky: 1. ľahostajnosť („Neviem, ani ma to nezaujíma.“), 2. Boh? Treba ho umlčať (4P), 3. Katastrofa, ktorá sa dala predvídať, ale nikoho to nezaujímalo. 4. Boh, ktorý vie a zaujíma sa, sa odradiť nedá!
Mimochodom niekto robil prieskum. Pýtal sa ľudí, čo je podľa nich najväčší problém na Slovensku, či nevedomosť alebo nezáujem. Odpovede boli veľavravné: „Neviem, ani ma to nezaujíma.“ To ale neznamená, že sme pri prvom kroku, tipujem na 1. alebo 2. P.

To sa naozaj nedá inak. To musí každá generácia prejsť ľahostajnosťou, prenasledovaním pravdy a „padnutím na hubu“?!

Ježiš hovorí Nikodémovi: „Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.“
Zdá sa, že to ide aj bez ľahostajnosti, prenasledovania pravdy a pádu na samé dno. Kľúčom je posledná veta: „Kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.“


Vylez zo svojej ulity. Ak konáš pravdu, choď s ňou na svetlo, nech sa Boh oslávi cez tvoje skutky. Na konci omše zaznie Iďte v mene Božom. A hneď potom choďte na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky konáte v Bohu.“