Herodes bez tváre

VIA-Zjavenie Pána: Mt 2, 1-12

Pre istotu odsek, ktorý patrí až na koniec. Keby niekto nedočítal: Medzi nami žijú ženy a muži, ktorí si nedokážu založiť skutočné manželstvo a skutočnú rodinu. Proste to nedokážu, nedá sa im to. Každému súdnemu človeku je jasné, že je to pre nich ťažké, ponižujúce, znamená to obrovskú samotu, opustenosť, nenaplnenosť... A my ich máme a musíme mať radi takých, akí sú. Aj keď im nerozumieme. Oni nie sú Herodes bez tváre. Sú to len ďalšie z jeho obetí.

Keď som uvažoval nad dnešným evanjeliom, dotkla sa ma myšlienka, ktorá priamo nesúvisí so slávnosťou Zjavenia Pána. No napriek tomu sa s ňou chcem podeliť. Matúš hovorí o stretnutí kráľa Herodesa s mágmi z bližšie neurčenej východnej krajiny. Mágovia sa pýtajú: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ A Herodes? „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“ Na Herodesa si treba dať dobrý pozor. Ťažko totiž uveriť, že by sa muž, ktorý dal zabiť okrem iných svojho brata, manželku a troch synov..., chcel pokloniť dieťaťu. Vyvraždenie chlapcov v Betleheme koniec koncov hovorí samo za seba.

Mnohí dnes hovoria, že sa chcú „pokloniť dieťaťu,“ človeku, rodine, manželstvu. Hovoria o právach detí a právach menšín a tých čo sú na okraji... A nám horia srdcia, lebo tí najmenší, najslabší, odstrkovaní, neprijatí, outsideri..., sú v centre našej pozornosti (samozrejme ak sme sami verní evanjeliu).
Lenže niektorí hovoria o nejakých nových „právach“. V nedávnej minulosti hovoril Herodes bez tváre o práve ženy rozhodovať o svojom tele a vykľulo sa z toho „právo“ zabíjať deti. V niektorých európskych krajinách pod právom na dôstojnú smrť odobrili nedôstojné zabíjanie starých a chorých.
Ten istý dnes hovorí o práve žiť verejne v hriechu smilstva alebo cudzoložstva a nazývať to manželstvom. Hovorí o práve mať dieťa pre ľudí, ktorí žijú vo vzťahoch zo samej podstaty neplodných. A hovorí, že on, všemocný Herodes bez tváre má mať právo učiť deti aj hodnotám, ktoré ich vlastní rodičia odmietajú.
Neveríme Herodesovi bez tváre. Preto bude o mesiac referendum o rodine: Tri otázky, v ktorých ide len o to povedať mu, že chceme, aby veci zostali tak, ako sú. Doteraz bolo manželstvo zväzkom jedného muža a jednej ženy. Chceme, aby to tak zostalo. Teraz si dvaja muži alebo dve ženy nemôžu adoptovať dieťa. Im by to síce urobilo radosť, ale pre dieťa by to bolo zlé. Chceme len, aby to tak zostalo. Dnes žiadna škola nesmie proti vôli rodičov učiť deti prevráteným hodnotám. Chceme len, aby to tak zostalo.

Herodes bez tváre povie, že sme netolerantní, homofóbni, neľudskí, zaostalí a hlúpi. Cituje nám naše evanjeliové state o láske k blížnemu. Ale práve preto, že máme radi bezbranných, slabých, odstrkovaných..., nemôžeme ich podporovať v hriechu. My kresťania sme hriešnici a každý z z nás až pridobre z vlastnej skúsenosti vie, ako nás naše vlastné hriechy rozleptávajú. Že akokoľvek sú lákavé, nevedú k ničomu dobrému.

Medzi nami žijú ženy a muži, ktorí si nedokážu založiť skutočné manželstvo a skutočnú rodinu. Proste to nedokážu, nedá sa im to. Každému súdnemu človeku je jasné, že je to pre nich ťažké, ponižujúce, znamená to obrovskú samotu, opustenosť, nenaplnenosť... A my ich máme a musíme mať radi takých, akí sú. Aj keď im nerozumieme. Oni nie sú Herodes bez tváre. Sú to len ďalšie z jeho obetí.
Sami tiež niekedy prežívame samotu, opustenosť, nenaplnenosť..., hoci inú a inak. A dobre poznáme pokušenie dostať sa z toho za každú cenu, pokušenie riešiť hriechom neriešiteľný problém. Mnohí sme aj na vlastnej koži prežili, čo to znamená popierať, nadľahčovať či prikrášľovať hriech, ktorým sme sa pokúšali vyriešiť nevyriešiteľné. Tade cesta nevedie!


Skutočným riešením pre nás všetkých, nech sa boríme s akýmkoľvek hriechom vrátane homosexuálneho správania sa, je to, čo je obsahom dnešného slávenia: prísť a skloniť sa pred dieťaťom, v ktorom sa Boh stal človekom. Prijať Krista ako jediné riešenie, jediné východisko, Spasiteľa. Prijať ho ako jediného Pána nad svojím životom. S ním nájsť cestu.