Čas čakania

CR-02 NE B

V dnešnej liturgii sa ma dotkli zvlášť dve dve myšlienky. Tou prvou je odpoveď na čakanie."Čakal som, čakal na Pána a on sa ku mne sklonil," spievali sme so žalmistom.
V tých slovách môžeme vnímať mladého Samuela, ktorý dozrieva vo vzťahu s Pánom. Už je dosť zrelý na to, aby chápal, že mnohé nechápe, že žiť od malička v chráme nemusí nutne znamenať žiť odmalička s Pánom. 
Je dosť zrelý na čakanie a čakaním dozrieva na počúvanie až príde čas pre jeho slová do tmy: "Hovor Pane, tvoj sluha počúva."
Čo mu vtedy Pán povedal? Nevieme. Možno to, o čom hovorí žalmista: "Do úst mi vložil pieseň novú, chválospev nášmu Bohu. Obety a dary si nepraješ, lež uši si mi otvoril. Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia..."
Podobne Ján Krstiteľ dozrel na odpoveď. A keď videl Ježiša ísť okolo, povedal: „Hľa, Boží Baránok.“ A v prípade jeho dvoch učeníkov je odpoveďou na ich čakanie Ježišovo "Poďte a uvidíte!"
Neradi čakáme. No čakanie nie je strata času. Čakanie je čas dozrievania. Bez čakania na odpoveď väčšinou nie sme totiž schopní odpoveď pochopiť, prijať a naplniť.

Druhá myšlienka, ktorá ma dotkla, je Ježišova odpoveď učeníkom. Na otázku: "Rabbi, kde bývaš?" odpovedá "poďte a uvidíte!" Kam ich zaviedol? Keďže sa táto epizódka neudiala v Nazarete, tak myslím, že do domu nejakých svojich priateľov, ktorí ho prichýlili na čas kým nepôjde ďalej.
Jedna z odpovedí kresťana na otázku "Kde býva Ježiš?" by mala byť tiež v podobnom duchu: "Poďte a uvidíte!" Poďte do nášho spoločenstva, cirkevnej školy, kostola... Alebo poďte rovno ku nám domov, veď u nás býva Kristus.

Prevráťme si to ešte raz: Učeníci sa spýtali Ježiša: "Učiteľ, kde bývaš?" On im odpovedal: "Poďte a uvidíte!" a zaviedol ich k tebe domov. Čo uvideli?

***
Viac o tom, kde Ježiš býva...

Publikácie a pomôcky