Budú sa ti klaňať, Pane, všetky národy sveta

VIA-9. január

„Budú sa ti klaňať, Pane, všetky národy sveta.“ Nie je vám tento verš povedomý? Mal by byť. Ako refrén (responzórium) sme ho spievali spolu so žalmom 72 na Zjavenie Pána (06.01.), včera, dnes a budeme ho spievať ešte aj zajtra. Prvé dva verše žalmu sú zakaždým rovnaké, tie ostatné sa menia. Niečo také je v našej liturgii tak zriedkavé, že je to buď omyl (ale toto omyl nie je), alebo zámer.
Budú sa ti klaňať, Pane, všetky národy sveta.“ V kontexte slávenia Zjavenia Pána je tento verš vyjadrením našej viery: Pane, spoznali sme ťa v malom dieťati. Prijali sme ťa a chceme ti patriť. Veríme, že raz ťa spoznajú a prijmú ľudia všetkých krajín, národov, jazykov a kultúr. Že príde deň, keď budú patriť všetci ľudia na svete odpovedať láskou na tvoju lásku.
A ďalej sme spievali: „Bože, zver svoju právomoc kráľovi.“ Je to modlitba. A je na mieste. Lebo každý z nás, kto sa niekedy pokúšal iného priviesť k viere v Krista, veľmi rýchlo pochopil, že bez Boha nemôžeme nikoho priviesť k Bohu. To je nad naše sily.
To nás samozrejme nezbavuje zodpovednosti. Naopak. Dodáva nám to silu. Lebo veríme, že je to on, kto „vyslobodí bedára, čo volá k nemu, i chudobného, ktorému nik nepomáha. Zmiluje sa nad chudobným a bedárom, zachráni život úbožiakom.“