VIA-9. január
„Budú sa ti klaňať, Pane, všetky národy sveta.“ Nie je vám tento verš povedomý? Mal
by byť. Ako refrén (responzórium) sme ho spievali spolu so žalmom
72 na Zjavenie Pána (06.01.), včera, dnes a budeme ho spievať ešte
aj zajtra. Prvé dva verše žalmu sú zakaždým rovnaké, tie
ostatné sa menia. Niečo také je v našej liturgii tak zriedkavé,
že je to buď omyl (ale toto omyl nie je), alebo zámer.
„Budú sa ti klaňať, Pane,
všetky národy sveta.“ V
kontexte slávenia Zjavenia Pána je tento verš vyjadrením našej
viery: Pane, spoznali sme ťa v malom dieťati. Prijali sme
ťa a chceme ti patriť. Veríme, že raz ťa spoznajú a prijmú
ľudia všetkých krajín, národov, jazykov a kultúr. Že príde
deň, keď budú patriť všetci ľudia na svete odpovedať láskou
na tvoju lásku.
A
ďalej sme spievali: „Bože, zver svoju právomoc
kráľovi.“ Je to modlitba. A je na mieste. Lebo každý z nás,
kto sa niekedy pokúšal iného priviesť k viere v Krista, veľmi
rýchlo pochopil, že bez Boha nemôžeme nikoho priviesť k Bohu. To
je nad naše sily.
To nás samozrejme nezbavuje
zodpovednosti. Naopak. Dodáva nám to silu. Lebo veríme, že je to on, kto „vyslobodí bedára, čo volá
k nemu, i chudobného, ktorému nik nepomáha. Zmiluje sa
nad chudobným a bedárom, zachráni život úbožiakom.“
