Sklamanie z Vianoc

ADV- 02 NE B

Iba tak som zadal do googla slovné spojenie „Sviatky radosti“. A vyhľadávač mi našiel množstvo odkazov na Vianoce. Ale Vianoce sú pre nás kresťanov skôr sklamaním z nenaplnených očakávaní, než sviatkami radosti!
Celý advent prežívame ako radostné čakanie, na konci ktorého má byť radostné stretnutie, teda koniec sveta ako ho poznáme a druhý Kristov príchod. Tešíme sa, povzbudzujeme sa, meníme svoje životy... A potom príde 25. december a miesto radikálneho stretnutia s Kristom oslavujeme jeho narodeniny. Áno, máme radosť z Jeho narodenín, ale prežívame sklamanie, lebo ešte to nie je ono, On tu ešte nie je naplno. Je to ako keď vzdialenosť oddelí dve milujúce srdcia. Už už má prísť ten deň, keď sa on definitívne vráti... a zase nič, zase nejaká ťažkosť. Áno, budú spolu telefonovať, celý večer strávia pri videohovore na skype a budú sa z toho tešiť. Ale nie je to ono.
Chápeme, že Kristus nemešká, že On tiež čaká. Že teraz nemôže prísť, lebo je trpezlivý s nami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie, ako nám to pripomína Peter v druhom čítaní.

Možno mu bráni práve moja neochota, možno čaká na to, kedy sa ja konečne dám na skutočné pokánie. Možno som práve ja prekážkou, ktorá bráni tomu najlepšiemu, čo nás čaká: Kristovmu príchodu, radostnému stretnutiu, ktoré nikdy neskončí.
A tak chcem robiť to, čo mi radí Izaiáš: „Pripravte cestu Pánovi na púšti, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu na pustatine! Každá dolina nech sa zdvihne a každý vrch i kopec zníži! Čo je krivé, nech je rovinou, a čo hrboľaté, nížinou.“ Chcem prejsť od póz ku postojom a od rečí k činom. Vyrovnávať krivé vo mne.
S tým naším pokrivením je to obyčajne tak, že presne vieme, čo by mali zmeniť tí druhí, už menej kriticky ale vidíme samých seba. A tak sa chcem pri tom všetkom inšpirovať príkladom žalmistu. Dnes sme spievali jeho slová: „Budem počúvať, čo hovorí Pán!“ Chcem tohtoročný advent prežívať s Božím slovom.

Nie som naivný. Poznám X ľudí, ktorí asi tiež zdržujú Kristov príchod. A nemôžem ich zmeniť. No viem, že ak sa zase raz obrátim k Pánov celým svojím srdcom, ak vyrovnám aspoň kus cesty, budú aj tie Vianoce iné. Aj keby ani tento rok ešte neprišiel. A možno sa ku mne pridajú aj iní.

Pridáš sa?


Hlas volajúceho na púšti: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“