ADV- 02 NE B
Iba
tak som zadal do googla slovné spojenie „Sviatky radosti“. A vyhľadávač mi našiel
množstvo odkazov na Vianoce. Ale Vianoce sú pre nás kresťanov
skôr sklamaním z nenaplnených očakávaní, než sviatkami
radosti!
Celý
advent prežívame ako radostné
čakanie,
na konci ktorého má byť radostné
stretnutie,
teda
koniec sveta ako ho poznáme a druhý Kristov príchod. Tešíme sa,
povzbudzujeme sa, meníme svoje životy... A potom príde 25.
december a miesto radikálneho stretnutia s Kristom oslavujeme jeho
narodeniny. Áno, máme radosť z Jeho narodenín, ale prežívame
sklamanie, lebo ešte to nie je ono, On tu ešte nie je naplno. Je to
ako keď vzdialenosť oddelí dve milujúce srdcia. Už už má prísť
ten deň, keď sa on definitívne vráti... a zase nič, zase nejaká
ťažkosť. Áno, budú spolu telefonovať, celý večer strávia pri
videohovore na skype a budú sa z toho tešiť. Ale nie je to ono.
Chápeme,
že Kristus nemešká, že On tiež čaká. Že teraz nemôže prísť,
lebo je trpezlivý s nami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa
všetci dali na pokánie, ako nám to pripomína Peter v druhom čítaní.
Možno
mu bráni práve moja neochota, možno čaká na to, kedy sa ja
konečne dám na skutočné pokánie. Možno som práve ja prekážkou,
ktorá bráni tomu najlepšiemu, čo nás čaká: Kristovmu príchodu,
radostnému stretnutiu,
ktoré
nikdy neskončí.
A
tak chcem robiť to, čo mi radí Izaiáš: „Pripravte
cestu Pánovi na púšti, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu na
pustatine! Každá dolina nech sa zdvihne a každý vrch i kopec
zníži! Čo je krivé, nech je rovinou, a čo hrboľaté, nížinou.“
Chcem prejsť od póz ku
postojom a od rečí k činom. Vyrovnávať krivé vo mne.
S
tým naším pokrivením je to obyčajne tak, že presne vieme, čo
by mali zmeniť tí druhí, už menej kriticky ale vidíme samých
seba. A tak sa chcem pri tom všetkom inšpirovať príkladom
žalmistu. Dnes sme spievali jeho slová: „Budem počúvať,
čo hovorí Pán!“ Chcem
tohtoročný advent prežívať s Božím slovom.
Nie
som naivný. Poznám X ľudí, ktorí asi tiež zdržujú Kristov
príchod. A nemôžem ich zmeniť. No viem, že ak sa zase raz
obrátim k Pánov celým svojím srdcom, ak vyrovnám aspoň kus
cesty, budú aj tie Vianoce iné. Aj keby ani tento rok ešte
neprišiel. A možno sa ku mne pridajú aj iní.
Pridáš
sa?
Hlas
volajúceho na púšti: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu
chodníky!“
