Máme dôvod na radosť?

ADV-03 NE B

Dnešná nedeľa sa volá Gaudere - Nedeľa radosti. Nie že by sme sa inokedy neradovali, no dnes sa to to aj liturgia predpokladá ako samozrejmosť. Vidno to už z čítaní, tam sa to radosťou len tak hemží. Ale o akú a koho radosť vlastne ide?
Prvé čítanie z Izaiáša je zložené z dvoch krátkych úryvkov. V prvom vyjadruje mesiáš svoju radosť z toho, že Boh si ho vybral a že ho poslal k ľuďom s dobrou správou: "Duch Pána, Boha, je nado mnou, pretože ma Pán pomazal: poslal ma hlásať radostnú zvesť chudobným, uzdraviť skrúšených srdcom, oznámiť zajatým slobodu, väzneným prepustenie, ohlásiť rok milosti Pána." Mesiáš prežíva radosť, lebo jeho úlohou je priniesť dobrú správu: existuje riešenie, východisko pre chudobných, skrúšených srdcom, zajatých, väznených... Izaiáš využíva symboliku jubilejného roku, ktorý bol okrem iného časom časom odpustenia a prepustenia na slobodu.
Druhá časť perikopy je odpoveďou ľudu na mesiášovo posolstvo: "Radosťou jasám v Pánovi, duša mi plesá v mojom Bohu, pretože ma zaodial rúchom spásy, zahalil ma plášťom spravodlivosti ako ženícha zdobeného vencom, ako nevestu okrášlenú šperkami." Dôvod na radosť: Boh je naším riešením, naším východiskom!
Miesto žalmu sme dnes spievali Máriin hymnus Magnifikat. Hoci tam slovo radosť nenájdeme, predsa je text plný radosti. Z čoho? 1. Mesiáš - riešenie prichádza! 2. Boh si Máriu vybral, aby bola pritom! 
V Evanjeliu je to Ján, ktorý priniesol dobrú správu. Ktorá to je? "Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.“ Teda je to tu, už je to tu!
Aj apoštol Pavol má v tom jasno. V druhom čítaní z listu Solúnčanom nás povzbudzuje: "Bratia, ustavične sa radujte!"  A z čoho sa máme radovať? Stať je z poslednej, piatej kapitoly listu. Zameranie kapitoly je zrejmé: Pánov druhý príchod. Inak povedané: Ustavične sa radujte, lebo Pánov druhý, definitívny príchod je blízko. 
Takže máme dôvod na radosť? Je ich viac: 1. Medzi nami stojí ten, ktorého nie vždy poznáme. Kristus, ktorý je dôvodom na radosť, lebo je naším riešením, konečným východiskom. 2. A aby toho nebolo málo, Boh si vybral aj nás, aby sme o tom svedčili.
K tomu treba priradiť ešte tretí, adventný dôvod na radosť. Máme za sebou polovicu adventného obdobia, týždne snahy pripravovať cestu Pánovi a vyrovnávať svoje chodníky... Už by sme mali vidieť a cítiť prvé povzbudivé výsledky, zmenu v sebe i okolo seba. A to je dôvod na radosť. Dôvod, ktorý dnešná liturgia pokladá za samozrejmosť.
Tak čo? Máme dôvod na radosť? Verím, že áno.