 |
| www.qumran2.net |
02. nov. - Všetci verní zosnulí: Mt 25, 1-13
Pri
čítaní podobenstva o desiatich pannách sa nikdy neviem ubrániť
tej nepríjemnej otázke: prečo tie múdre nepomohli, prečo sa
nepodelili s tými menej obdarenými.
Samozrejme, že poznám odpoveď. Ale ten hlúpy pocit zostáva. No
sú veci, v ktorých druhého nemôžeme nahradiť, skutočnosti, za
ktoré zodpovedá každý sám. A jedna z nich je aj tá
pripravenosť, o
ktorej hovorí Ježiš v tom dnešnom podobenstve. Jednoducho nikto
nemôže byť pripravený
namiesto mňa, teba... To je olej, ktorý je nezdieľateľný.
A
tak si dnes spomíname práve na tých, ktorí sa síce vybrali
ženíchovi v ústrety, aj ho čakali, ale pre svoju ľahostajnosť,
pohodlnosť, slabosť, hlúposť... zostali trčať pred dverami.
Stalo sa im to, čo sme práve počuli: «Napokon prišli
aj ostatné panny a vraveli: ‚Pane, Pane, otvor nám!‘ Ale
on im povedal: ‚Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.‘»
Tým
skončilo rozprávanie. Ale neskončil tým príbeh tých pred
dverami. A to je práve obsah dnešného slávenia. Dnes slávime
liturgiu práve za nich, za duše v očistci, za tých, ktorí sa
síce vydali na cestu za Kristom, ale pre niečo neboli v deň svojej
smrti ešte pripravení na stretnutie a večné spoločenstvo s ním.
V očistci čakajú, trpia za svoju
ľahostajnosť, pohodlnosť, slabosť, hlúposť... Pri každej
svätej omši si na nich spomíname. No dnes a najbližších 8 dní
je to intenzívnejšie.
Možno
ich poznáme, aj keď to neviem s istotou a neprislúcha nám súdiť,
možno máme tušenie. A nemôžeme im pomôcť. Nemáme
olej, s ktorým by sme sa s nimi mohli podeliť.
Ale
iní majú, naši bratia a sestry, ktorí sú vo večnosti pri
Pánovi. Ich zásluhy pred Pánom sú tým olejom do
vyhasnutých lámp.
A tak Cirkev otvára
tie nádoby a dáva nám v týchto dňoch možnosť z nich nabrať
a obdarovať čakajúcich.
