CR-27 NE A
Sú skutočnosti, pre ktoré je
akákoľvek definícia priúzka, proste sa nedajú vtesnať do
poučiek. Nedokážeme vymyslieť nejakú jednoznačnú poučku o
láske, šťastí alebo o Bohu... A tak sa o takýchto skutočnostiach
vyjadrujeme v obrazoch a symboloch v dôvere, že tí druhí vytušia,
vycítia podstatu. Keď sa pred päťdesiatimi rokmi pokúsila Cirkev
o sebe povedať, kým a čím vlastne je, biskupi zhromaždení na
koncile neponúkli žiadnu vyčerpávajúcu definíciu. Ponúkli
obrazy.* Jedným z nich (vinicou) sa zaoberáme už tretí týždeň. Ďalší
(svadobná hostina) budeme môcť objaviť v liturgii nasledovnej
nedele.
Obraz vinice sme prijali od Židov,
našich starších bratov vo viere. V prvom čítaní z Izaiáša sme
počuli: „Vinicou Pána zástupov je dom Izraela.“ Boh
si vybral Abraháma a jeho potomkov, ktorí sa postupne rozrástli na
národ Izrael. A boli pre neho ako vinica, ktorú vysadil, pestoval,
chránil a miloval.
No
boli milovanou vinicou, ktorá neprinášala ovocie. Boh sa pýta:
„Čo som mal ešte urobiť svojej vinici a neurobil som? A keď
som čakal, že urodí hrozno, prečo urodila plánky?... Čakal [som
od vás] na právo a hľa, bezprávie, čakal [som]
na spravodlivosť a hľa, kvílenie.“
A ako
to celé išlo ďalej, poznáme z dnešného žalmu a evanjelia, keď
z úst Krista zazneli tie ťažké slová: „Vám sa Božie
kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.“
My sme ten iný národ, iní vinohradníci, sme vinica novej zmluvy.
Čítal som pred pár dňami znova
Skutky apoštolov. A fascinuje ma, s akou istotou Pavol nachádzal
maličké kresťanské komunity. Prišiel do mesta, v ktorom nikdy
nebol, nikoho nepoznal, o kresťanoch tam nikto nikdy nepočul, lebo
tí štyria či piati kresťania čo tam žili, sa báli o svoj
život... a on ich našiel. Bez krstnej matriky, sociálnych sietí,
mobilu, databázy kontaktov a GPS súradníc.
Viem, ako je to možné. Tam, kde žijú
kresťania, je to vidno. Nie podľa kostolov alebo krížov na krku.
Podľa života, záujmu o druhých, pozornosti, poriadku, láskavosti,
podľa toho, že Boh je pre nich prvý...
Keď tak nad tým uvažujem, myslím,
že je na mieste prosiť so žalmistom: „Bože zástupov, vráť
sa,
zhliadni z neba, podívaj sa a navštív túto vinicu. A chráň
ju, veď ju vysadila tvoja pravica, chráň i výhonok, ktorý si si
vypestoval. Už neodstúpime od teba, a ty nás zachováš pri živote
a budeme vzývať tvoje meno. Pane, Bože, zástupov, obnov nás,
rozjasni svoju tvár a budeme spasení.“
Potrebujeme prosiť ako žalmista a
konať, ako radí Pavol:
O nič nebuďte ustarostení. Vo
všetkom prednášajte svoje žiadosti Bohu. Myslite na všetko, čo
je pravdivé, čo je cudné, čo je spravodlivé, čo je mravne
čisté, čo je milé a čo má dobrú povesť, čo je čnostné a
chválitebné! Robte to, čo ste sa naučili, prijali, počuli a
videli na mne! A Boh pokoja bude s vami.“
Prosme a konajme. A Boh pokoja bude s
nami.
____________________
*Por.: LG 6-7, 9n.
