Žijú tu kresťania?

CR-27 NE A

Sú skutočnosti, pre ktoré je akákoľvek definícia priúzka, proste sa nedajú vtesnať do poučiek. Nedokážeme vymyslieť nejakú jednoznačnú poučku o láske, šťastí alebo o Bohu... A tak sa o takýchto skutočnostiach vyjadrujeme v obrazoch a symboloch v dôvere, že tí druhí vytušia, vycítia podstatu. Keď sa pred päťdesiatimi rokmi pokúsila Cirkev o sebe povedať, kým a čím vlastne je, biskupi zhromaždení na koncile neponúkli žiadnu vyčerpávajúcu definíciu. Ponúkli obrazy.* Jedným z nich (vinicou) sa zaoberáme už tretí týždeň. Ďalší (svadobná hostina) budeme môcť objaviť v liturgii nasledovnej nedele.
Obraz vinice sme prijali od Židov, našich starších bratov vo viere. V prvom čítaní z Izaiáša sme počuli: „Vinicou Pána zástupov je dom Izraela.“ Boh si vybral Abraháma a jeho potomkov, ktorí sa postupne rozrástli na národ Izrael. A boli pre neho ako vinica, ktorú vysadil, pestoval, chránil a miloval.
No boli milovanou vinicou, ktorá neprinášala ovocie. Boh sa pýta: „Čo som mal ešte urobiť svojej vinici a neurobil som? A keď som čakal, že urodí hrozno, prečo urodila plánky?... Čakal [som od vás] na právo a hľa, bezprávie, čakal [som] na spravodlivosť a hľa, kvílenie.“
A ako to celé išlo ďalej, poznáme z dnešného žalmu a evanjelia, keď z úst Krista zazneli tie ťažké slová: „Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.“ My sme ten iný národ, iní vinohradníci, sme vinica novej zmluvy.

Čítal som pred pár dňami znova Skutky apoštolov. A fascinuje ma, s akou istotou Pavol nachádzal maličké kresťanské komunity. Prišiel do mesta, v ktorom nikdy nebol, nikoho nepoznal, o kresťanoch tam nikto nikdy nepočul, lebo tí štyria či piati kresťania čo tam žili, sa báli o svoj život... a on ich našiel. Bez krstnej matriky, sociálnych sietí, mobilu, databázy kontaktov a GPS súradníc.
Viem, ako je to možné. Tam, kde žijú kresťania, je to vidno. Nie podľa kostolov alebo krížov na krku. Podľa života, záujmu o druhých, pozornosti, poriadku, láskavosti, podľa toho, že Boh je pre nich prvý...

Keď tak nad tým uvažujem, myslím, že je na mieste prosiť so žalmistom: „Bože zástupov, vráť sa,
zhliadni z neba, podívaj sa a navštív túto vinicu. A chráň ju, veď ju vysadila tvoja pravica, chráň i výhonok, ktorý si si vypestoval. Už neodstúpime od teba, a ty nás zachováš pri živote a budeme vzývať tvoje meno. Pane, Bože, zástupov, obnov nás, rozjasni svoju tvár a budeme spasení.“


Potrebujeme prosiť ako žalmista a konať, ako radí Pavol:
O nič nebuďte ustarostení. Vo všetkom prednášajte svoje žiadosti Bohu. Myslite na všetko, čo je pravdivé, čo je cudné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, čo je milé a čo má dobrú povesť, čo je čnostné a chválitebné! Robte to, čo ste sa naučili, prijali, počuli a videli na mne! A Boh pokoja bude s vami.“

Prosme a konajme. A Boh pokoja bude s nami.


____________________
*Por.: LG 6-7, 9n.