CR-27 UT: Lk 10, 38-42
Uvažujem nad tými dvomi ženami. Trochu rozumiem Marte a jej unavenej poznámke na adresu sestry. Lenže dnes mi, ani neviem prečo, tie Ježišove slová, znejú menej ako kritika a viac ako pozvanie. Dnes vidím v Lazarovom dome Ježiša, ktorý, unavený z cesty, túži po tom, aby si Marta k nemu na chvíľu sadla a iba tak tam bola. Na chvíľku. Kým nebude musieť znova vrátiť k hrncom.
Marta spravila skvelú vec: prijala Ježiša do svojho domu. Ako hosťa, ktorému chce s láskou poslúžiť. Teraz je pozvaná k druhému kroku: Prijať Ježiša ako Pána nad svojím životom. Prijať ho a zveriť (oddať) sa mu.
