Nevesta

CR-28 NE A

Rozmýšľam, čo si asi hovorili medzi sebou tí pozvaní, ktorí neprišli na svadbu. Možno uvažovali takto: Kráľ organizuje pre svojho syna svadbu vo veľkom štýle. A potom sa rozčuľuje a robí poriadky s tými, čo sa nedostavili. Lenže oni majú, na rozdiel od neho, dôležitejšie veci na práci, pole, obchody... No a čo, že neboli na svadbe. Oni si nemôžu dovoliť ten luxus mrhať časom na zdvorilostné a hlavne zbytočné slávnosti. Veď na svadbe je najdôležitejší ženích a nevesta, či nie?

Veď práve! Tí pozvaní neboli len tak hoci kto. Tí pozvaní, ktorí neprišli, boli nevesta!


Počúvali sme o tom v náznaku aj v prvom čítaní a je to zrejmé v súvislosti s inými textami Starého i Nového zákona. Izrael – Boží ľud, Pánova vinica, je Božou nevestou. On si ich vybral a oni si vybrali jeho, aby boli s ním ako sme to spievali v žalme: „Budem bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní.“ Lenže Izrael sa ukázal ako nevesta, ktorá sa nedostavila na vlastnú svadobnú hostinu. Mali niečo dôležitejšie.
Izraelskí veľkňazi a starší, ktorým Ježiš toto podobenstvo povedal, mu rozumeli až moc dobre. A asi rozumeli aj tej druhej časti, v ktorej kráľ pozýva na hostinu tých, ktorí na to nemali žiadne predpoklady, nemali dobrý pôvod. My sme tí noví pozvaní, my sme nová nevesta.

Čo to pre nás znamená? Svadbou je krst. Svadobnou hostinou je každé naše nedeľné slávenie, ktoré je predohrou, uvedením do života s Ním, do naplnenia refrénu dnešného žalmu: „Budem bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní.“
Tí spomedzi nás, ktorí tomu nerozumejú a nežijú svoj vzťah ku Kristovi ako nevesta, nechápu, prečo je slávenie nedele také dôležité. Majú dôležitejšie veci – prácu, oddych, rodinu... To všetko im pripadá dôležitejšie ako účasť na slávení, ktoré sa ich netýka, na svadbe neznámych ľudí, kde sú len hosťami do počtu. Lenže tu je chyba.
Nedeľné slávenie nie je svadobnou hostinou vzdialených príbuzných, s ktorými nemáš nič spoločné. Je to svadobná hostina, na ktorej si v hlavnej úlohe. Si nevestou.


Nič nie je dôležitejšie, ako tvoja svadba.