CR-28 NE A
Rozmýšľam,
čo si asi hovorili medzi sebou tí pozvaní, ktorí neprišli na svadbu. Možno uvažovali takto: Kráľ organizuje pre svojho syna
svadbu vo veľkom štýle. A potom sa rozčuľuje a robí poriadky s
tými, čo sa nedostavili. Lenže oni majú, na rozdiel od neho,
dôležitejšie veci na práci, pole, obchody... No a čo, že neboli
na svadbe. Oni si nemôžu dovoliť ten luxus mrhať časom na
zdvorilostné a hlavne zbytočné slávnosti. Veď na svadbe je
najdôležitejší ženích a nevesta, či nie?
Veď
práve! Tí pozvaní neboli len tak hoci kto. Tí pozvaní, ktorí
neprišli, boli nevesta!
Počúvali
sme o tom v náznaku aj v prvom čítaní a je to zrejmé v
súvislosti s inými textami Starého i Nového zákona. Izrael –
Boží ľud, Pánova vinica, je Božou nevestou. On si ich vybral a
oni si vybrali jeho, aby boli s ním ako sme to spievali v žalme:
„Budem bývať v dome Pánovom mnoho
a mnoho dní.“ Lenže
Izrael sa ukázal ako nevesta, ktorá sa nedostavila na vlastnú
svadobnú hostinu. Mali niečo dôležitejšie.
Izraelskí
veľkňazi a starší, ktorým Ježiš toto podobenstvo povedal, mu
rozumeli až moc dobre. A asi rozumeli aj tej druhej časti, v ktorej
kráľ pozýva na hostinu tých, ktorí na to nemali žiadne
predpoklady, nemali dobrý pôvod. My sme tí noví
pozvaní, my sme nová nevesta.
Čo
to pre nás znamená? Svadbou je krst. Svadobnou hostinou je každé
naše nedeľné slávenie, ktoré je predohrou, uvedením do života
s Ním, do naplnenia refrénu dnešného žalmu: „Budem
bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní.“
Tí
spomedzi nás, ktorí tomu nerozumejú a nežijú svoj vzťah ku
Kristovi ako nevesta, nechápu, prečo je slávenie nedele také
dôležité. Majú dôležitejšie veci – prácu, oddych, rodinu...
To všetko im pripadá dôležitejšie ako účasť na slávení,
ktoré sa ich netýka, na svadbe neznámych ľudí, kde sú len
hosťami do počtu. Lenže tu je chyba.
Nedeľné
slávenie nie je svadobnou hostinou vzdialených príbuzných, s
ktorými nemáš nič spoločné. Je to svadobná hostina, na ktorej
si v hlavnej úlohe. Si nevestou.
Nič
nie je dôležitejšie, ako tvoja svadba.
