 |
| Dvaja bratia |
CR-26 NE A
Dnešné biblické čítania majú veľa
spoločné s tými z minulej nedele. Aj minulú nedeľu aj dnes
počúvame v evanjeliu o práci vo vinici. Minulý týždeň nás
Ježiš v podobenstve o vinici učil rozlišovať hodnoty, medzi
ktorými tou najvzácnejšou je byť s Ním.
Božia logika je niekedy iná, než naše chladné výpočty alebo
emocionálne podfarbené očakávania. Preto milulú nedeľu zaznelo
v prvom čítaní: „Ako vysoko je nebo nad zemou, tak
vysoko sú moje cesty nad vašimi cestami a moje myšlienky nad
vašimi myšlienkami.“ A dnes je to tu znova. Čaká nás
ďalšie podobenstvo, ktoré môže vyvolať neistotu. A opäť nás
Pán usmerňuje: „Vravíte: ‚Nie je správne, ako koná Pán.‘
Počujte teda, vy z izraelského domu! Ja že nekonám správne? A
nekonáte skôr vy nesprávne?“
A apoštol Pavol v druhom čítaní
povzbudzuje k tomu istému: „Zmýšľajte tak ako Kristus
Ježiš.“ Tak vstúpme opäť do Ježišovej školy a učme sa
vidieť svet tak, ako ho vidí on, (spolu)cítiť ako on cíti,
myslieť ako on myslí.
Otec poslal svojich synov pracovať do
vinice. Jeden to rázne odmietol, ale nakoniec predsa šiel. Druhý
síce prikývol, ale tým to pre neho skončilo. Ten prvý si to
nakoniec rozmyslel a šiel. Druhého ani dobrý príklad drzého
brata neinšpiroval k zmene postoja.
Čo nás učí toto podobenstvo?
1. Krstom a (my čo sme boli
pokrstení v detstve) birmovaním sme odpovedali na Otcovo volanie:
„Áno, idem do tvojej vinice.“ Lebo
vinicou je Cirkev, Boží ľud, Kristovo tajomné telo a krst
(birmovanie) je naším vlastným, zaväzujúcim, definitívnym
rozhodnutím patriť do nej, žiť a pracovať vo vinici a
pre vinicu. A tak je
namieste otázka: „Aká je realita?“
Ako žijem to svoje „Idem, Pane!“
2. Máme
aj bratov a sestry, ktorí to rozhodnutie nikdy reálne neurobili.
Buď preto, že sa nestali kresťanmi, alebo sa nimi stali bez toho
rozhodnutia. Krst i birmovania v ich živote zostali prázdnou
formalitou. Sú synmi a dcérami Otca, no nevidia dôvod prečo by
mali žiť vo vinici –
v Cirkvi. A tak sa musím pýtať, aký je môj postoj k týmto mojim
bratom a sestrám. Pomáham im, hľadám ich po vzore pána vinice z
minulej nedele, slávim s tými, ktorí našli cestu k nám, ako ten
z bratov, ktorý síce na začiatku odmietol, ale nakoniec išiel,
inšpirujem sa ich príkladom?
3. Napokon
toto nie je podobenstvo o dobrom a zlom bratovi. Je to podobenstvo o
Bohu, ktorý čaká, kedy k nemu prídeme, kedy k nemu prídeš.
Obaja bratia potrebujú prejsť tou istou cestou, cestou zmierenia:
- prísť k otcovi,
- priznať si vlastné zlyhanie,
- prosiť o odpustenie,
- zmeniť život,
- prijať vinicu a službu v nej ako svoje životné miesto.
Všetci
potrebujeme prísť k Otcovi, niektorí potrebujeme prosiť o
odpustenie neochoty povedať: „Idem Pane“ a
ísť, iní o odpustenie formalizmu, ktorý zakrýva veľkými
slovami prázdne ruky.
Dnes
je čas prosiť o odpustenie a prísť žiť do vinice.
