Ži vo vinici

Dvaja bratia

CR-26 NE A

Dnešné biblické čítania majú veľa spoločné s tými z minulej nedele. Aj minulú nedeľu aj dnes počúvame v evanjeliu o práci vo vinici. Minulý týždeň nás Ježiš v podobenstve o vinici učil rozlišovať hodnoty, medzi ktorými tou najvzácnejšou je byť s Ním. Božia logika je niekedy iná, než naše chladné výpočty alebo emocionálne podfarbené očakávania. Preto milulú nedeľu zaznelo v prvom čítaní: „Ako vysoko je nebo nad zemou, tak vysoko sú moje cesty nad vašimi cestami a moje myšlienky nad vašimi myšlienkami.“ A dnes je to tu znova. Čaká nás ďalšie podobenstvo, ktoré môže vyvolať neistotu. A opäť nás Pán usmerňuje: „Vravíte: ‚Nie je správne, ako koná Pán.‘ Počujte teda, vy z izraelského domu! Ja že nekonám správne? A nekonáte skôr vy nesprávne?“
A apoštol Pavol v druhom čítaní povzbudzuje k tomu istému: „Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš.“ Tak vstúpme opäť do Ježišovej školy a učme sa vidieť svet tak, ako ho vidí on, (spolu)cítiť ako on cíti, myslieť ako on myslí.


Otec poslal svojich synov pracovať do vinice. Jeden to rázne odmietol, ale nakoniec predsa šiel. Druhý síce prikývol, ale tým to pre neho skončilo. Ten prvý si to nakoniec rozmyslel a šiel. Druhého ani dobrý príklad drzého brata neinšpiroval k zmene postoja.

Čo nás učí toto podobenstvo?
1. Krstom a (my čo sme boli pokrstení v detstve) birmovaním sme odpovedali na Otcovo volanie: „Áno, idem do tvojej vinice.“ Lebo vinicou je Cirkev, Boží ľud, Kristovo tajomné telo a krst (birmovanie) je naším vlastným, zaväzujúcim, definitívnym rozhodnutím patriť do nej, žiť a pracovať vo vinici a pre vinicu. A tak je namieste otázka: „Aká je realita?“ Ako žijem to svoje „Idem, Pane!“
2. Máme aj bratov a sestry, ktorí to rozhodnutie nikdy reálne neurobili. Buď preto, že sa nestali kresťanmi, alebo sa nimi stali bez toho rozhodnutia. Krst i birmovania v ich živote zostali prázdnou formalitou. Sú synmi a dcérami Otca, no nevidia dôvod prečo by mali žiť vo vinici – v Cirkvi. A tak sa musím pýtať, aký je môj postoj k týmto mojim bratom a sestrám. Pomáham im, hľadám ich po vzore pána vinice z minulej nedele, slávim s tými, ktorí našli cestu k nám, ako ten z bratov, ktorý síce na začiatku odmietol, ale nakoniec išiel, inšpirujem sa ich príkladom?
3. Napokon toto nie je podobenstvo o dobrom a zlom bratovi. Je to podobenstvo o Bohu, ktorý čaká, kedy k nemu prídeme, kedy k nemu prídeš. Obaja bratia potrebujú prejsť tou istou cestou, cestou zmierenia:
  • prísť k otcovi,
  • priznať si vlastné zlyhanie,
  • prosiť o odpustenie,
  • zmeniť život,
  • prijať vinicu a službu v nej ako svoje životné miesto.
Všetci potrebujeme prísť k Otcovi, niektorí potrebujeme prosiť o odpustenie neochoty povedať: „Idem Pane“ a ísť, iní o odpustenie formalizmu, ktorý zakrýva veľkými slovami prázdne ruky.


Dnes je čas prosiť o odpustenie a prísť žiť do vinice.