CR-25 NE A
„Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára...“ Ruku na
srdce, hoci vieme ako to celé dopadne, predsa tí frflajúci
robotníci majú naše sympatie. „To je nespravodlivé,“
chcelo by sa nám kričať.
A
čo na to hovorí Pán? „Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky
a vaše cesty nie sú mojimi cestami... Lebo ako vysoko je nebo nad
zemou, tak vysoko sú moje cesty nad vašimi cestami a moje myšlienky
nad vašimi myšlienkami.“ Tak
sme to počuli v prvom čítaní.
Ježiš
povedal učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa
podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov
do svojej vinice.“ Pre správne pochopenie podobenstva je
kľúčové rozumieť symbolike vinice. Ježišovi poslucháči
rozumeli. Poznali Starý zákon a časté prirovnávanie Izraela k
Božej vinici, ktorú si on vysadil, ktorú chráni, o ktorú sa
stará. Patriť do Božej vinice nemohol hoci kto, iba ten, kto sa
narodil ako Žid. Patriť do Božej vinice bolo to najlepšie čo
mohlo človeka v živote postretnúť.
Keď
sa na to pozeráme takto, potom to nie je podobenstvo o hospodárovi,
ktorí hľadá robotníkov, aby pre neho hrdľačili hoc aj za
primeranú mzdu a keďže je roboty viac ako čakala, zavolá aj
povaľačov. Ide o to, že to najlepšie, čo v ten deň získali,
bola možnosť byť s ním vo vinici. Čím dlhšie, tým lepšie.
Ježišovým
poslucháčom to podobenstvo asi neznelo najlepšie. Oni (Židia)
boli tým národom, ktorý si Boh vyvolil a celé stáročia
formoval, boli vinicou, ktorú vysadil, pestoval, strážil a
zveľaďoval. A zrazu, v poslednej etape dejín, pozýva aj ďalších?
V
Novom zákone je vinica symbolom pre Cirkev. Áno, my kresťania, my,
ktorí tvoríme Cirkev, máme v niečom ťažší život, akoby
znášame páľavu a horúčosť dňa.
Ale nestojí nám to za to? Za tú možnosť byť s Ním v
Jeho vinici? Mať po
ruke prostriedky spásy, ktoré
iní nemajú a ľudí, ktorí prežívajú svoj vzťah s Ním podobne
a teda sa môžeme o nich oprieť?
V
žalme sme spievali: „Blízky je Pán všetkým, čo ho
vzývajú, všetkým, čo ho vzývajú úprimne.“
Sme tu s ním, vzývame ho a on je nám blízky. To je neporovnateľne
viac ako lenivé postávanie na námestí.
V
dnešnej liturgii slova sa opakuje sloveso hľadať. V
prvom čítaní sú to ľudia, ktorí hľadajú Boha. V evanjeliu je
to Boh (hospodár, Božie kráľovstvo), ktorý hľadá človeka. Nie
preto, že by od nás niečo potreboval (prácu vo vinici), ale
preto, že chce byť každému nablízku. Dokonca aj tým, ktorí
iným neboli dosť dobrí („Nik nás nenajal“).
Ak
hospodár pozýva do vinice všetkých, neúnavne ich hľadá a
oslovuje, my nemôžeme inak, než nasledovať jeho príklad.
