Vo vinici

CR-25 NE A

„Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára...“ Ruku na srdce, hoci vieme ako to celé dopadne, predsa tí frflajúci robotníci majú naše sympatie. „To je nespravodlivé,“ chcelo by sa nám kričať.
A čo na to hovorí Pán? „Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú mojimi cestami... Lebo ako vysoko je nebo nad zemou, tak vysoko sú moje cesty nad vašimi cestami a moje myšlienky nad vašimi myšlienkami.“ Tak sme to počuli v prvom čítaní.

Ježiš povedal učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice.“ Pre správne pochopenie podobenstva je kľúčové rozumieť symbolike vinice. Ježišovi poslucháči rozumeli. Poznali Starý zákon a časté prirovnávanie Izraela k Božej vinici, ktorú si on vysadil, ktorú chráni, o ktorú sa stará. Patriť do Božej vinice nemohol hoci kto, iba ten, kto sa narodil ako Žid. Patriť do Božej vinice bolo to najlepšie čo mohlo človeka v živote postretnúť.
Keď sa na to pozeráme takto, potom to nie je podobenstvo o hospodárovi, ktorí hľadá robotníkov, aby pre neho hrdľačili hoc aj za primeranú mzdu a keďže je roboty viac ako čakala, zavolá aj povaľačov. Ide o to, že to najlepšie, čo v ten deň získali, bola možnosť byť s ním vo vinici. Čím dlhšie, tým lepšie.
Ježišovým poslucháčom to podobenstvo asi neznelo najlepšie. Oni (Židia) boli tým národom, ktorý si Boh vyvolil a celé stáročia formoval, boli vinicou, ktorú vysadil, pestoval, strážil a zveľaďoval. A zrazu, v poslednej etape dejín, pozýva aj ďalších?

V Novom zákone je vinica symbolom pre Cirkev. Áno, my kresťania, my, ktorí tvoríme Cirkev, máme v niečom ťažší život, akoby znášame páľavu a horúčosť dňa. Ale nestojí nám to za to? Za tú možnosť byť s Ním v Jeho vinici? Mať po ruke prostriedky spásy, ktoré iní nemajú a ľudí, ktorí prežívajú svoj vzťah s Ním podobne a teda sa môžeme o nich oprieť?
V žalme sme spievali: „Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú, všetkým, čo ho vzývajú úprimne.“ Sme tu s ním, vzývame ho a on je nám blízky. To je neporovnateľne viac ako lenivé postávanie na námestí.

V dnešnej liturgii slova sa opakuje sloveso hľadať. V prvom čítaní sú to ľudia, ktorí hľadajú Boha. V evanjeliu je to Boh (hospodár, Božie kráľovstvo), ktorý hľadá človeka. Nie preto, že by od nás niečo potreboval (prácu vo vinici), ale preto, že chce byť každému nablízku. Dokonca aj tým, ktorí iným neboli dosť dobrí („Nik nás nenajal“).

Ak hospodár pozýva do vinice všetkých, neúnavne ich hľadá a oslovuje, my nemôžeme inak, než nasledovať jeho príklad.