Prahnúť

CR-22 NE A

Zvádzal si ma, Pane, a ja som sa dal zviesť...“ Vyznáva sa o svojom vzťahu s Pánom Jeremiáš v dnešnom prvom čítaní. Že to jeho okolie nechápe a neprijíma, je zrejmé: „Celý deň som na posmech, každý sa mi vysmieva.“ Ale Jeremiáš nemôže inak: «Povedal som si: „Nebudem naňho myslieť, ani už nebudem hovoriť v jeho mene.“ Ale tu mi bolo, akoby oheň blčal v mojom srdci, uzavretý v mojich kostiach. A poddal som sa, nevládal som mu odolať.»
Jeremiáš horí vnútorným ohňom. Je zapálený pre Pána a nemôže inak. Aj keď do smrti zostane nepochopeným a neprijatým prorokom. Aj na neho možno vztiahnuť slová dnešného žalmu: „Za tebou prahne moja duša, za tebou túži moje telo, ako vyschnutá, pustá zem bez vody.“
Jeremiáš dávno predbehol odporúčanie svätého Pavla z dnešného druhého čítania: „Pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu.“ On to urobil.

Dnes nie je ťažké stretnúť zapáleného alebo vyprahnutého človeka, aj keď tých druhých je, zdá sa, viac. Otázkou je, čím je človek zapálený a po čom prahne. Medzi nami kresťanmi by to malo byť jasné. Ale...!
Ten plameň nosíme v sebe všetci. Dostali sme ho pri krste s krstnou sviecou a pozvaním chrániť si ho a kráčať vždy ako synovia a dcéry svetla. Problém je, že ten plameň dovolíme udusiť. A keď nehoríme, nie sme vyprahnutí po Pánovi.

Nie že by sme nehoreli a neprahli. Len horíme a horlíme za všeličo iné. Ježiš má v tom jasno: „Kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?!“
Je čas prehodnotiť náklad, ktorý vlečieš životom a urobiť rozhodné rozhodnutie: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“


Všemohúci Bože, prameň všetkého dobra, zaštep nám do srdca lásku k tebe a posilňuj našu synovskú oddanosť, aby sa v nás dobro vzmáhalo a pod tvojou otcovskou opaterou bezpečne sa uchovalo. Skrze Krista, nášho Pána. Amen