CR-22 NE A
„Zvádzal
si ma, Pane, a ja som sa dal zviesť...“ Vyznáva sa o svojom vzťahu s Pánom Jeremiáš v dnešnom prvom čítaní. Že to jeho
okolie nechápe a neprijíma, je zrejmé: „Celý deň som na
posmech, každý sa mi vysmieva.“ Ale Jeremiáš nemôže inak:
«Povedal som si: „Nebudem naňho myslieť, ani už nebudem
hovoriť v jeho mene.“ Ale tu mi bolo, akoby oheň blčal v mojom
srdci, uzavretý v mojich kostiach. A poddal som sa, nevládal som mu
odolať.»
Jeremiáš
horí vnútorným ohňom. Je zapálený pre Pána a nemôže inak. Aj
keď do smrti zostane nepochopeným a neprijatým prorokom. Aj na
neho možno vztiahnuť slová dnešného žalmu: „Za tebou
prahne moja duša, za tebou túži moje telo, ako vyschnutá, pustá
zem bez vody.“
Jeremiáš
dávno predbehol odporúčanie svätého Pavla z dnešného druhého
čítania: „Pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby
ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu.“
On to urobil.
Dnes
nie je ťažké stretnúť zapáleného alebo vyprahnutého človeka,
aj keď tých druhých je, zdá sa, viac. Otázkou je, čím je
človek zapálený a po čom prahne. Medzi nami kresťanmi by to malo
byť jasné. Ale...!
Ten
plameň nosíme v sebe všetci. Dostali sme ho pri krste s krstnou
sviecou a pozvaním chrániť si ho a kráčať vždy ako synovia a
dcéry svetla. Problém je, že ten plameň dovolíme udusiť. A keď
nehoríme, nie sme vyprahnutí po Pánovi.
Nie
že by sme nehoreli a neprahli. Len horíme a horlíme za všeličo
iné. Ježiš má v tom jasno: „Kto by si chcel život
zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde
ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej
duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?!“
Je
čas prehodnotiť náklad, ktorý vlečieš životom a urobiť
rozhodné rozhodnutie: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám
seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“
Všemohúci
Bože, prameň všetkého dobra, zaštep nám do srdca lásku k tebe
a posilňuj našu synovskú oddanosť, aby sa v nás dobro vzmáhalo
a pod tvojou otcovskou opaterou bezpečne sa uchovalo. Skrze Krista,
nášho Pána. Amen
