CR-21 NE A: Mt 16, 13-20
Asi
poznáte ten typ vtipov: svätý Peter v pozícii vrátnika nebeského
kráľovstva, rieši rôzne dileme o tom, koho do neba vpustiť a
koho nie. Listuje v tej obrovskej knihe života, štrngá kľúčmi...
ale občas je bezradný. Niektoré z tých vtipov sú fakt dobré,
ale ako interpretácia dnešného evanjelia neobstoja.
Kto
pozorne počúva dnešné biblické čítania, nemôže mu uniknúť
súvislosť s prvým čítaním. Izaiáš predpovedá Sobnovi skorý
koniec kariéry. No kým Sobna označuje titulom správca
kráľovského paláca, o
Eliakimovi hovorí ako o otcovi obyvateľom Jeruzalema. Keď
on otvorí, nik nebude môcť zavrieť, a keď on zavrie, nik nebude
môcť otvoriť.
Ježiš
hovori Petrovi: Ty si Peter; tebe dám klúče od nebeského
kráľovstva. Peter nie je
správca ani vrátnik, ktorý sedí pri bráne a čaká, kto príde.
Peter putuje so svojím ľudom, je jeden z nás, tak ako my hľadá
cestu k nebeskému kráľovstvu. Niekedy vidí ďalej, inokedy sa
musí spoľahnúť na nás. To, v čom je iný je, že on má kľúče.
Keď konečne príde spolu so svojím ľudom pred nebeskú bránu,
vytiahne ich aby otvoril.
Zámerne
hovorím, že Peter putuje s nami, že je jeden z nás, hoci veríme,
že on už doputoval domov, do nebeského kráľovstva. Pretože
nositeľom tých petrovských kľúčov je každý biskup. Náš
biskup je naším Petrom, náš biskup putuje s nami a má niečo, čo
nemá nikto z nás: kľúče od nebeského kráľovstva.
Samozrejme
momentálne je nás veľa a nemôžeme mať so svojím biskupom
všetci úzke osobné vzťahy, takže asi to necítime tak, že spolu
kráčame životom k večnosti. Ale
je to tak. Sme Božím ľudom a on je naším pastierom.
Zaujalo
ma, že Ježiš hovorí o kľúčoch, nie o jednom kľúči. Tými
kľúčmi sú všetky prostriedky, ktoré má Boží ľud k
dispozícii ako pomoc vo svojom putovaní. Našimi kľúčmi sú
Božie slovo, sviatosti – viditeľné znaky Pánovej milosti,
jednota cirkvi... A všetky tie kľúče opatruje práve
biskup. Aj ten náš.
Pavol,
stojac pred Božou veľkosťou, vyznáva: „Aká hĺbka Božieho
bohatstva, múdrosti a vedomosti! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy
a nevyspytateľné jeho cesty! Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie?“
Väčšinou nerozumieme, prečo Boh koná tak, alebo onak, prečo si
vyberá toho a nie tamtoho. A jeho cesty sú pre nás často
nevyspytateľné. Ale veríme, že On vie najlepšie aj to, komu
zveriť svoje kľúče.
A
tak dnes obnovme svoju jednotu s naším biskupom a v jednote s ním
slávme túto liturgiu. Inak povedané: ďalším z jeho kľúčov
otvorme nebo.
