Otvoriť nebo


CR-21 NE A: Mt 16, 13-20


Asi poznáte ten typ vtipov: svätý Peter v pozícii vrátnika nebeského kráľovstva, rieši rôzne dileme o tom, koho do neba vpustiť a koho nie. Listuje v tej obrovskej knihe života, štrngá kľúčmi... ale občas je bezradný. Niektoré z tých vtipov sú fakt dobré, ale ako interpretácia dnešného evanjelia neobstoja.
Kto pozorne počúva dnešné biblické čítania, nemôže mu uniknúť súvislosť s prvým čítaním. Izaiáš predpovedá Sobnovi skorý koniec kariéry. No kým Sobna označuje titulom správca kráľovského paláca, o Eliakimovi hovorí ako o otcovi obyvateľom Jeruzalema. Keď on otvorí, nik nebude môcť zavrieť, a keď on zavrie, nik nebude môcť otvoriť.
Ježiš hovori Petrovi: Ty si Peter; tebe dám klúče od nebeského kráľovstva. Peter nie je správca ani vrátnik, ktorý sedí pri bráne a čaká, kto príde. Peter putuje so svojím ľudom, je jeden z nás, tak ako my hľadá cestu k nebeskému kráľovstvu. Niekedy vidí ďalej, inokedy sa musí spoľahnúť na nás. To, v čom je iný je, že on má kľúče. Keď konečne príde spolu so svojím ľudom pred nebeskú bránu, vytiahne ich aby otvoril.
Zámerne hovorím, že Peter putuje s nami, že je jeden z nás, hoci veríme, že on už doputoval domov, do nebeského kráľovstva. Pretože nositeľom tých petrovských kľúčov je každý biskup. Náš biskup je naším Petrom, náš biskup putuje s nami a má niečo, čo nemá nikto z nás: kľúče od nebeského kráľovstva.

Samozrejme momentálne je nás veľa a nemôžeme mať so svojím biskupom všetci úzke osobné vzťahy, takže asi to necítime tak, že spolu kráčame životom k večnosti. Ale je to tak. Sme Božím ľudom a on je naším pastierom.
Zaujalo ma, že Ježiš hovorí o kľúčoch, nie o jednom kľúči. Tými kľúčmi sú všetky prostriedky, ktoré má Boží ľud k dispozícii ako pomoc vo svojom putovaní. Našimi kľúčmi sú Božie slovo, sviatosti – viditeľné znaky Pánovej milosti, jednota cirkvi... A všetky tie kľúče opatruje práve biskup. Aj ten náš.

Pavol, stojac pred Božou veľkosťou, vyznáva: „Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty! Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie?“ Väčšinou nerozumieme, prečo Boh koná tak, alebo onak, prečo si vyberá toho a nie tamtoho. A jeho cesty sú pre nás často nevyspytateľné. Ale veríme, že On vie najlepšie aj to, komu zveriť svoje kľúče.

A tak dnes obnovme svoju jednotu s naším biskupom a v jednote s ním slávme túto liturgiu. Inak povedané: ďalším z jeho kľúčov otvorme nebo.