Chrám

Nie, toto naozaj nie je Rím:-)

05.august: Výročie posviacky Hlavnej mariánskej baziliky v Ríme: Zjv 21, 1-5a

Pre starovekých Židov bol Jeruzalem najposvätnejším miestom na Zemi. Nie pre históriu alebo dôležitosť mesta, ale preto, že tam bol chrám - miesto, kde prebýval Boh uprostred svojho ľudu presne, v doslovnom význame.
Pre nás kresťanov je to trochu inak. Verím, že Pán robí všetko nové, ako to zaznelo v poslednej vete prvého čítania. Pre nás sú chrámy, ktoré staviame, praktickými miestami stretnutia sa, miestami (samozrejme nie jedinými, no špeciálnymi), kde my kresťania viditeľne tvoríme Cirkev, chrám Ducha Svätého, ten nový, nebeský Jeruzalem, ktorý videl Ján vo svojom videní videl zostupovať z neba ako sväté mesto, vystrojené sťa nevesta.
A iným spôsobom je pre nás chrámom aj Mária, jednak preto, že sa v istom historickom momente stala tou, v ktorej fyzicky prebýval Boh (teda chrámom). A tiež preto, že je matkou nás všetkých – Cirkvi.

Z vedomia, že spolu tvoríme Cirkev – Boží chrám, by mali na jednej strane prameniť naša hrdosť a sebavedomie. Na druhej strane je to aj veľká zodpovednosťou. Otázkou je, čo potrebujeme posilniť? Hrdosť, sebavedomie alebo zodpovednosť?