CR-18PI
Diabol sa dal na podnikanie. Obchod. Ako inak. Kúsky ponúkané v jeho nákupnom cetre boli naozaj lákavé, každý si mohol prísť na svoje.
- V oddelení hmotné potreby ste si mohli vybrať šperky, doplnky, rôzne čačky od výmyslu sveta. Nechýbali ani domy, autá, jachty – samozrejme len ako virtuálne modely.
- Komu to všetko nestačí, mohol prejsť do oddelenia s názvom bezstarostný život. Našiel tu televízory, rádiá, perfekné mobily s úžasnými paušálmi a vedľa poličky s drogami a regále s alkoholom...
- Hneď vedľa sa nachádzala sekcia príjemný život. Viac polonahé ako polooblečené slečny tu ponúkali sauny, masáže, manželky, manželov, frajerky, frajerov, uznanie, obdiv, slávu...
Všade okolo boli rozostavené veľkoplošné obrazovky, na ktorých sa mihali postavy vysmiatych ľudí, ktorí odchádzali z hypermarketu s preplnenými košíkmi. A pomedzi to zaznievali heslá tipu: kupuj dnes, platiť budeš zajtra, pozajtra, popozajtra. Nikto neplatil. Nikde nebola jediná cenovka.
Raz tam zablúdil človek, ktorý sa tam cítil akosi divne. Tie cenovky mu chýbali. Pýtal sa na to predavačov. Ale všetci sa len vykrúcali.
Odkázali ho na generálneho riaditeľa. Ten človeka žoviálne potľapkal po pleci a s úsmevom mu hovorí: Cena? Nie veľa. Len duša... A aj to až na konci života, keď ju už vlastne nikto nepotrebuje.
„Za čo človek vymení svoju dušu?“ pýta sa Ježiš v dnešnom evanjeliu. Pozor. Ešte ju budeme potrebovať. Obchod s Diablom sa nikdy nevypláca.
_________________________
* Naozaj si nepamätám, kto je autorom tejto až príliš realistickej rozprávky.
