16-CR NE
„Nebeské kráľovstvo sa podobá človekovi, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno. Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel.“
Neviem, ako vy, ale ja vždy vidím skôr medzi tými horlivcami, pripravenými vytrhať burinu. Lenže najjednoduchšie riešenia nie sú vždy najlepšími riešeniami, s burinou sa ľahko vytrhne aj pšenica. Aj keď obyčajne s neomylnou istotou viem, čo by mali urobiť tí druhí…, čo vytrhať a čo nechať rásť, musím si stále opakovať, že toto nie je moja úloha.
Naše miesto v tom podobenstve je dvojité:
- Sme tou pšenicou, ktorá má rásť a prinášať 30, 60 alebo 100 násobnú úrodu, ako o tom hovoril Ježiš v evanjeliu minulej nedele! Výnos nižší než 100% je ospravedlniteľný akurát tak množstvom buriny, ktorú prisial nepriateľ. A tak sa musím pýtať, akú úrodu prinieslo moje kresťanstvo za posledný týždeň.
- Sme ľuďmi… Všimli ste si, kedy nepriateľ zasial kúkoľ? Keď ľudia spali. Našou úlohou nie je odstraňovať zlo vytŕhaním kúkoľa. Skôr sa nám treba sústrediť na prevenciu. Nezaspať na vavrínoch, nenechať sa učičíkať peknými rečami, prázdnymi sľubmi, či falošným pokojom. Nepriateľ len na to čaká.
Myslím, že práve toto sa práve deje. Naše kresťanstvo drieme, či už nás uspáva relatívny pokoj a blahobyt, alebo padáme na nos unavení nekonečnými starosťami o konečné veci…, výsledok je rovnaký: život nám preteká pomedzi prsty a na dôležité nestíhame ani registrovať. Až sa zobúdzame do temných dní absurdít napríklad vo forme nových ľudských pseudopráv, ktoré majú priďaleko aj k samotnej ľudskosti. A potom naháňame chytáme za chvost líšku, ktorá je v podstatne lepšej kondícii ako my.
Naším problémom je kúkoľ, ktorý dovolíme nepriateľovi zasiať. Akonáhle vyrastie, nie je viac v našej moci!
Ale to neznamená, že sme bezmocní! Pavol nás v dnešnom druhom čítaní opäť odporúča na Ducha, ktorý prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. Nie sme bezmocní, lebo Mocný stojí za nami.
Ako sme to spievali v dnešnom žalme: Pane, počuj moju modlitbu, všimni si hlas mojej úpenlivej prosby. Ty, Pane, si Boh milosrdný a láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný. Pohliadni na nás a zľutuj sa nad nami.
Mojou ani tvojou úlohou nie je trhať kúkoľ. Mojou aj tvojou úlohou je brániť jeho rozsievaniu. A prinášať stonásobnú úrodu.
