VN-08 Turíce NE A
Keď
prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. To
je prvá veta dnešného prvého čítania. A presne potiaľto sa to
čítanie podobá na naše zhromaždenie. Prišiel deň Turíc a my
sme všetci vedno zhromaždení na tom istom mieste. Na ktorom? No na
tom, kde slávime (každú nedeľu) stretnutie so Zmŕtvychvstalým.
Lenže tu, pri
kresťanoch, vedno zhromaždených na tom istom mieste, v bezpečí
kostolných múrov, ten príbeh nesmie skončiť.
Jadrom
príbehu je totiž niečo iné: učeníci prijali Ducha Svätého. A
ten (akoby) oheň a víchor ich pobádali vyjsť von. To je moment,
kedy sa stali Cirkvou vychádzajúcou. Vyšli
a všetkým s odvahou hovorili o Kristovom zmŕtvychvstaní.
V
ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred
Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami.
Opäť prvá veta (nie celá). Pre zmenu prvá veta z dnešného
evanjelia. A opäť vyjadruje to, čo máme spoločné. Až na to, že
nie sme za zatvorenými dverami zo strachu pred Židmi.
Zoslanie
Ducha Svätého nie je izolovanou, jednorázovou udalosťou,
obmedzenou na prvé Turíce, krst, birmovku a či vyliatie
v rámci charizmatického stretnutia. Evanjelista Ján hovorí, že
Ježiš dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha
Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené…“ Už
vtedy, v deň Ježišovho vzkriesenia prijali Ducha Svätého. Hoci
nie s takými veľkolepými prejavmi.
Pavol
to pekne hovorí v dnešnom druhom čítaní: Dary milosti
sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale
Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý
pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý.
Teda nezávisle od
toho, či sa toto miesto, kde sme vedno zhromaždení v Ježišovom
mene, naplní hukotom ako keď sa ženie prudký vietor. Nezávisle
od toho, či sa nad našimi hlavami objavia akoby ohnivé jazyky.
Nezávisle od toho, či dostaneme alebo nedostaneme dar jazykov…
Pán nám aj dnes posiela svojho Ducha Tešiteľa, Ducha Pravdy.
A
neposiela nám ho pre zábavu alebo len pre vlastné posvätenie.
Pavol hovorí: Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný
úžitok. Všetci sme
obdarovaní. Väčšina asi nie tak ostentatívne ako učeníci na
Turíce. Veď ani oni moc odpúšťať hriechy nedostali takým
veľkolepým spôsobom. Ale to neznamená, že je o niečo menšia!
Máme a stále dostávame nové dary Ducha. A to všetko na všeobecný
úžitok.
Už
len vyjsť spomedzi týchto múrov ako Cirkev vychádzajúca.
Vyjsť a použiť prijaté na
všeobecný úžitok.
