VN-04 PO: Sk 11, 1-18
Apoštoli si
vypočuli Petrovu správu o pokrstení pohana – rímskeho stotníka Kornélia. Už o tom totiž počuli a prijali to s istými rozpakmi.
A aký bol záver? Oslavovali Boha, hovoriac: „Teda Boh aj
pohanom daroval pokánie, aby mali život.“
Z
tých slov cítiť prekvapenie. Apoštoli sú prekvapení z Boha.
Prekvapení z niečoho, čo netušili. Síce im to Ježiš hovoril,
ale vtedy nechápali. Až pôsobením Ducha Svätého, ktorý
prišiel, učil ich všetko a pripomínal im všetko…,
Peter novým spôsobom chápe Kristove slová: „Ján
krstil vodou, ale vy budete pokrstení Duchom Svätým.“
Tomuto
hlbšiemu pochopeniu a následnému prekvapeniu z Boha, však
predchádza počúvanie. Peter počúva Pánovo vnuknutie a nemávne
nad ním rukou. Počúva Kornéliovo pozvanie a ide, aj keď to
znamená takmer 50 kilometrov pešej cesty.
Počúvať
a poslúchať Boha. To sú dva kroky k veľkým prekvapenian.
