VN-06 ŠT Nanebovstúpenie Pána
Pekne to učeníkom povedali dvaja muži v bielom: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať.“
Lukáš nehovorí čo boli zač, iba že boli v bielom. No zjavne sú zorientovaní v podrobnostiach ohľadom Ježišovho druhého príchodu. A tiež o sebe prezrádzajú, že nie sú od nás. Hovoria: Ježiš, ktorý bol od VÁS vzatý do neba... A tak si môžeme domyslieť, že učeníci stretli anjelov. A keďže anjeli nezvyknú hovoriť do vetra, uvažujem nad tou ich otázkou: "Čo stojíte a hľadíte do neba?"
Nie že by stáť a hľadieť do neba nebolo dostatočne zbožné. No zdá sa, akoby chceli učeníkov posúriť. Dôvod jasnejšie zaznieva v Markovej správe (evanjelium). Ježišove posledné slová pred odchodom k Otcovi sú naliehajúce: "Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený."
Ak v tomto kontexte naliehavosti čítame dnešný žalm, potom v ňom môžeme objaviť všetky tie národy, čakajúce, kedy konečne k nim Kristovi učeníci prídu, budú ich učiť, krstiť a opäť hlbšie vovádzať do tajomstva. A keď sa to stane, vybuchne vo svete radosť: "Tlieskajte rukami, všetky národy, jasajte Bohu hlasom radostným. Lebo Pán je Najvyšší a hrozný, nad celou zemou veľký kráľ."
Naliehanie mužov v bielom mi veľmi pripomína naliehanie pápeža Františka, aby sme nezostali v pasívnom očakávaní vnútri našich kostolov (por.: EG 15), ale aby sme sa stali cirkvou, ktorá neustále vychádza (por.: EG 20-24) v ústrety dnešnému svetu. Veď na to sme prijali Ducha Svätého, aby sme sa stali misionármi. Všetci. Bez rozdielu.
Zdá sa mi, muži v bielom z prvého čítania povzbudzujú k tomu istému, k čomu aj pápež František. Nečudo. Veď aj on je muž v bielom.
