M., poď von!

Vzkriesenie Lazára, www.lent.goarch.org 

PÔST-05 NE A

Dnešná liturgia slova nás vedie pred hrob, ku Kristovi, ktorý volá z jeho útrob Lazára a cez neho aj nás samých. V čítaniach môžeme rozlíšiť hneď tri hroby. Prvým je hrob beznádeje z prvého čítania. Pán tu v skutočnosti nehovorí k fyzicky mŕtvym ľuďom. Ezechiel je poslaný k Izraelským zajatcom, ktorí boli presídlení zo svojej krajiny, stratili majetok, vzťahy, krajinu aj identitu. Sú akoby mŕtvi, odsúdení na postupnú asimiláciu v cudzej krajine. Nie je žiadna prirodzená šanca, že krajina Izrael bude ešte niekedy existovať. No Boh im dáva prísľub, že ich vyvedie zo zajatia, ktoré oni volajú hrobom, do ich vlasti.
Druhý hrob, hrob hriechu nachádzame v žalme. Biblický autor vyznáva: „Z hlbín volám k tebe, Pane; Pane, počuj môj hlas. Nakloň svoj sluch k mojej úpenlivej prosbe...“ Ako čítame ďalej, tou hlbinou sú hriechy a zlyhania, v ktorých sa žalmista topí.
A konečne je tu tretí, definitívny hrob, ten Lazárov. To už nie je miestnosť, vytesaná do skaly. Je to tunel s vchodom v našom svete a východom vo večnosti. Ježiš zavolal Lazára späť z jeho poslednej cesty. Na chvíľu. Neskôr Lazár odíde definitívne.

Prečo vlastne Ježiš Lazára vzkriesil? Pre lepšie pochopenie si všimnime znova prvé čítanie. Boh hovorí: „Spoznáte, že ja som Pán, keď otvorím vaše hroby a vyvediem vás z vašich hrobov, ľud môj.“ Boh má jediný dôvod, prečo priviesť Izraelitov späť zo zajatia. Bude to znamením, povzbudením vo viere, že On je Pán.
Ježiš hovorí učeníkom otvorene, že Lazár zomrie... na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn. Vzkriesenie Lazára je znamením, povzbudením vo viere, že Ježiš je vzkriesenie a život.


Nie náhodou čítame toto evanjelium každý rok týždeň pred Kvetnou nedeľou, vždy buď na piatu pôstnu nedeľu alebo v niektorý deň nasledujúceho týždňa. Nie náhodou čítajú východní kresťania toto evanjelium vždy v sobotu pred Kvetnou nedeľou. Vzkriesenie Lazára malo vtedy učeníkov, Martu, Máriu, židov, ktorí uverili..., a dnes nás povzbudiť a uistiť vo viere že Ježiš je vzkriesenie a život. Učeníci to potrebovali, veď posledná Kristova Veľká bola blízko. My už o týždeň budeme čítať pašie, stať o Kristovi, ktorý sa stal bezmocným v rukách ľudí, mučený, zabitý a bezpečne pochovaný pod náhrobným kameňom. A my to všetko budeme prežívať vo viere, že ten, čo zavolal naspäť Lazára, premôže aj svoju vlastnú smrť.

Ježiš stojí pred hrobom. Kameň je odvalený a z vnútra naozaj cítiť zápach. Je to môj/tvoj hrob. Možno hrob beznádeje, z ktorého môžeme vyjsť len v skutočnej dôvere v neho. Možno je to hrob hriechov. V tom prípade je najvyšší čas vyjsť von, prosiť o odpustenie, prijať ho a žiť ako živý a nie mŕtvy.

Ježiš stojí pred hrobom a hovorí: Lazár, poď von. Vlastne nie celkom. Povedal iné meno.