 |
| Vzkriesenie Lazára, www.lent.goarch.org |
PÔST-05 NE A
Dnešná liturgia slova nás vedie pred hrob, ku Kristovi, ktorý volá z jeho
útrob Lazára a cez neho aj nás samých. V čítaniach môžeme
rozlíšiť hneď tri hroby. Prvým je hrob beznádeje z
prvého čítania. Pán tu v skutočnosti nehovorí k fyzicky mŕtvym
ľuďom. Ezechiel je poslaný k Izraelským zajatcom, ktorí boli
presídlení zo svojej krajiny, stratili majetok, vzťahy, krajinu aj
identitu. Sú akoby mŕtvi, odsúdení na postupnú asimiláciu v
cudzej krajine. Nie je žiadna prirodzená šanca, že krajina Izrael
bude ešte niekedy existovať. No Boh im dáva prísľub, že ich
vyvedie zo zajatia, ktoré oni volajú hrobom, do ich vlasti.
Druhý
hrob, hrob hriechu nachádzame
v žalme. Biblický autor vyznáva: „Z hlbín volám k
tebe, Pane; Pane, počuj môj hlas. Nakloň svoj sluch k mojej
úpenlivej prosbe...“ Ako čítame ďalej, tou hlbinou sú
hriechy a zlyhania, v ktorých sa žalmista topí.
A
konečne je tu tretí, definitívny hrob,
ten Lazárov. To už nie je miestnosť, vytesaná do skaly. Je to
tunel s vchodom v našom svete a východom vo večnosti. Ježiš
zavolal Lazára späť z jeho poslednej cesty. Na chvíľu. Neskôr
Lazár odíde definitívne.
Prečo
vlastne Ježiš Lazára vzkriesil? Pre lepšie pochopenie si všimnime
znova prvé čítanie. Boh hovorí: „Spoznáte, že ja
som Pán, keď otvorím vaše hroby a vyvediem vás z vašich hrobov,
ľud môj.“ Boh má jediný
dôvod, prečo priviesť Izraelitov späť zo zajatia. Bude to
znamením,
povzbudením vo viere, že On je Pán.
Ježiš
hovorí učeníkom otvorene, že Lazár zomrie... na Božiu
slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn. Vzkriesenie
Lazára je znamením,
povzbudením vo viere, že Ježiš je
vzkriesenie a život.
Nie
náhodou čítame toto evanjelium každý rok týždeň pred Kvetnou
nedeľou, vždy buď na piatu pôstnu nedeľu alebo v niektorý deň
nasledujúceho týždňa. Nie náhodou čítajú východní kresťania
toto evanjelium vždy v sobotu pred Kvetnou nedeľou. Vzkriesenie
Lazára malo vtedy učeníkov, Martu, Máriu, židov, ktorí
uverili..., a dnes nás povzbudiť a uistiť vo viere že Ježiš je
vzkriesenie a život.
Učeníci to potrebovali, veď posledná Kristova Veľká bola
blízko. My už o týždeň budeme čítať pašie, stať o Kristovi,
ktorý sa stal bezmocným v rukách ľudí, mučený, zabitý a
bezpečne pochovaný pod náhrobným kameňom. A my to všetko budeme
prežívať vo viere, že ten, čo zavolal naspäť Lazára, premôže
aj svoju vlastnú smrť.
Ježiš
stojí pred hrobom. Kameň je odvalený a z vnútra naozaj cítiť
zápach. Je to môj/tvoj hrob. Možno hrob
beznádeje, z
ktorého môžeme vyjsť len v skutočnej dôvere v neho. Možno je
to hrob hriechov.
V tom prípade je najvyšší čas vyjsť von, prosiť o odpustenie,
prijať ho a žiť ako živý a nie mŕtvy.
Ježiš
stojí pred hrobom a hovorí: Lazár,
poď von. Vlastne
nie celkom. Povedal iné meno.
