 |
| www.oca.org |
02A-VN-Veľkonočná nedeľa
Dnešná
nedeľa má u ortodoxných kresťanov dva názvy. Volajú ju Tomášova
nedeľa, pretože pri nej čítajú tú istú evanjeliovú
perikopu o Tomášovej viere, ako my. Zaujímavý je aj druhý názov:
Antipascha. Nejedná sa o
nejaký protiklad alebo protipól Paschy (Veľkej noci), ale doslova
to znamená Na mieste paschy. Počnúc
prvou nedeľou po pasche - po nedeli Pánovho zmŕtvychvstania sa
totiž my kresťania už 2000 rokov stretávame každú nedeľu akoby
na mieste paschy, znova sláviac sprítomnenie tej istej obety i
vzkriesenia.*
Krásne
to naznačuje aj dnešná liturgia slova. V evanjeliu sme čítali o
tom, ako Ježiš prišiel medzi učeníkov v ten prvý večer prvého
dňa vzkriesenia, teda na Veľkonočnú nedeľu. A Ján pokračuje
správou, podľa ktorej sa stretnutie o osem dní opakovalo. Učeníci
sú opäť na mieste slávenia paschy (antipascha)
a opäť slávia stretnutie so vzkrieseným Kristom.
Skutky
apoštolov (prvé čítanie) svedčia o tom, že kresťania pokračujú
v týchto pravidelných stretnutiach so Vzkrieseným aj po
nanebovstúpení. Spôsob Kristovej fyzickej prítomnosti je
eucharistický:
„Pokrstení sa vytrvalo zúčastňovali na učení apoštolov a na
bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách,“
počuli sme v dnešnom prvom
čítaní. Lámanie chleba je starokresťanský výraz pre slávenie
eucharistie, pre omšu.
Tento
spôsob stretávania sa s Kristom vždy v nedeľu – Pánov deň,
deň vzkriesenia, si odovzdávame celé stáročia a veríme, že
patríme k tým, čo sú blahoslavení, lebo uverili, hoci nevidia
viac, než len chlieb a víno. Napriek tomu, že každú nedeľu
vidíme len chlieb a víno, miluje Krista, hoci sme ho
nevideli. Veríme a jasáme nevýslovnou radosťou, ako to
konštatuje Peter v druhom čítaní.
To
je veľká výzva: žiť nedeľnú liturgiu ako tí, ktorí veria,
hoci nevidia. To, že sme uverili, sa nemusí prejavovať v našich
pocitoch, ale v gestách (v tom, ako ich robíme), postojoch, v
angažovanosti (spev, služby pri liturgii).
Nech
je dnešný deň pre nás skutočným slávením!
