Rok Sedembolestnej, III. téma

Emigranti

Mesiacom marec mariánskeho roka 2014 pokračuje deväťmesačná prípravná novéna na zverenie Slovenska pod ochranu Sedembolestnej Panny Márie, ktoré sa uskutoční 15. septembra 2014 v šaštínskej Bazilike Sedembolestnej Panny Márie. Každý mesiac má svoju osobitnú tému a z nej plynúci úmysel pre modlitbu posvätného ruženca.
Marcová téma: Útek do Egypta. Úmysel ružencového desiatku na mesiac marec: za všetkých ľudí vyhnaných z domova, emigrantov, utečencov, prenasledovaných; za všetkých „vnútorných emigrantov“ osamelých uprostred množstva ľudí.

Egypt bol pre Izraelitov dvojznačným symbolom. Na jednej strane je to miesto otroctva, na druhej strane miesto útočiska v prípade nebezpečenstva. Aj Jozef pod hrozbou Herodesovho prenasledovania emigruje so svojou rodinou práve do tejto krajiny.

Nútená emigrácia, život utečencov bez prostriedkov, základných istôt, v črepinách rozbitej identity... to je druhá Máriina bolesť. Myslím, že jej môžeme rozumieť všetci. Ako sa to však dotýka nás?
Môžeme si všimnúť dve aktualizačné roviny.
  • Tou prvou sú cudzinci okolo nás. Zatiaľ ich nie je veľa, ale pravdepodobne bude aj naša krajina nútená sledovať trend vyspelého sveta. Máme nízku pôrodnosť, je nás stále menej. Ak nenastane zmena v ochote vzdávať sa väčšej miery pohodlia a istôt a prijať nový život, budeme odkázaní na imigrantov. Samozrejme ďaleko chvályhodnejším motívom bude prijímanie cudzincov nie z ekonomických motívov (preto, že ich potrebujeme), ale motívov humánnych a kresťanských (pretože sú naši bratia, sú ľudia, ktorí nemali toľko šťastia ako my).
  • Druhou sú „cudzinci“, žijúci v našich vlastných rodinách, ľudia, ktorých síce poznáme, ktorí s nami zdieľajú tú istú identitu..., ale pritom sme si úplne cudzí. Ľudia, ktorí sa stiahli do svojho vlastného sveta, do názorovej či postojovej emigrácie. Nezriedka sklamaní, zatrpknutí, alebo nehorázne povrchní a sebeckí. Tak či onak: neznámi cudzinci.
Je bolesť musieť byť cudzincom. A je bolesť musieť žiť s cudzincom. Východisko je len jedno: prijať. Prekonať pokušenia nezáujmu, individualizmu, nacionalizmu aj lacnej propagandy... a prijať cudzích za vlastných. Zatiaľ hlavne tých, ktorí sú vo vnútornej emigrácii.
Preto toto pozvanie k modlitbe za všetkých ľudí vyhnaných z domova, emigrantov, utečencov, prenasledovaných; za všetkých „vnútorných emigrantov“ osamelých uprostred množstva ľudí.
Ale ešte viac: pozvanie k zmene postojov!