Pôstna cesta púšťou

www.qumran2.net

Pôst-01 NE A

Naše osobné príbehy, môj i tvoj, začínajú niekde medzi dnešným prvým čítaním a evanjeliom. Sme deti tých, ktorí podľahli pokušeniu a ako to deti nezriedka robia, aj my napodobňujeme chybu svojich rodičov. Tých prvých. Akú? Neveríme Bohu, v skutočnosti ho nepúšťame do každého zákutia nášho života a tým pádom nie je Pán, náš Boh.
Ak si to uvedomuješ, bolí ťa to, chceš to inak a prosíš o odpustenie..., tvoj príbeh sa posúva na úroveň dnešného žalmu a slová „Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. Úplne zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu. Vedomý som si svojej neprávosti a svoj hriech mám stále pred sebou. Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé...,“ slová dnešného žalmu, sú aj tvojimi slovami.
Ježiš nám ponúka východisko: aj v najhlbšej v neistote, v pokušení neveriť, dôverovať Bohu. Ako o tom spievame v dnešnej piesni vďaky: On nás svojim príkladom učí odolávať zvodom hriechu.


A čo ďalej? Tohtoročné putovanie púšťou (pôstom) má opäť svoju postupnosť. Dnes je to pozvanie odpovedať dôverou na pokušenie nedôverovať. Budúcu nedeľu nám zaznie pozvanie k ďalšiemu kroku: odísť zo svojej krajiny do tej, ktorú nám Pán ukáže v evanjeliu udalosti Premenenia. Je to dlhá cesta putovania životom, symbolicky púšťou, ktorá presahuje naše vlastné sily. Ale Boh, ktorý sprevádza svoj ľud, nás nenechá zahynúť. On má živú vodu, ako o tom hovorí Ježiš Samaritánke. Na štvrtú pôstnu nedeľu budeme pozvaní prijať ho nie len ako sprievodcu na ceste, ale ako toho, ktorý je Pánovým pomazaným, toho, ktorý má moc oživiť aj mŕtve kosti (piata pôstna nedeľa).

Vráťme sa ale späť k dnešnej téme. Eva nerozumie a je v pokušení neveriť, respektíve uveriť niekomu inému, než Bohu, proti Bohu. Ježiš je tiež v neistote podobne ako ona. Je pokúšaný polopravdami, zneisťovaný. Ale tvrdohlavo sa drží svojho: „Napísané je: ‚Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.‘“ „Ale je aj napísané: ‚Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.‘“ „Odíď, satan, lebo je napísané: ‚Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.‘“
Čo to Ježiš hovorí? Neargumentuje, nerieši. Hovorí jediné: Ja mu verím.


Evanjelová stať končí povzbudivo: „Tu ho diabol opustil a prišli anjeli a posluhovali mu.“ Keď diabol konečne odišiel, prišli anjeli. Tak je to aj s nami: vždy, keď diabol konečne odíde, prídu anjeli.