Stavať katedrálu

CR-05 PO: Mk 6, 53-56

Malý chlapec sa nedopatrením zatúlal do kameňolomu. Zaujali ho traja muži, ktorí okresávali veľký žulový blok. Chvíľu ich pozoroval a potom sa spýtal prvého: „Čo robíš? Muž sa na neho ani nepozrel, ďalej mlátil kladivom. Cez zuby mu odvrkol: „Nevidíš?! Driem ako otrok, aby som z tohto balvanu vysekal hranol!“

Chlapcovi odpoveď nestačila a tak sa obrátil na druhého robotníka s tou istou otázkou. Muž si na chvíľu vydýchol. „Veď vidíš! Ťažko pracujem, aby som uživil svoju rodinu, aby moje deti nemuseli nikdy takto drieť.“
Chlapček sa pristavil aj pri treťom mužovi. „Čo to robíš?“ spýtal sa aj jeho. Muž sa usmial: „Nevidíš? Staviam novú katedrálu.“*
Traja ľudia, ktorí robia jednu a tú istú vec. Ale len ten tretí pozná skutočný zmysel. V duchovnom živote je to niekedy dosť podobné. Je rozdiel medzi spoznať a poznať.


Ježiš rozmnožil chlieb a dve ryby. V praxi to znamená, že nakŕmil zadarmo tak 15 až 20 tisíc ľudí. A potom, skôr ako by ho stihli urobiť kráľom, vytratil sa na druhý breh jazera. Presnejšie v noci kráčal po jazere za svojimi učeníkmi. No zdá sa, že chýry sa cez Genezaretské jazero dostali rýchlejšie, ako sám Ježiš a keď prišiel do Genezareta, hneď ho spoznali.
A tu je kameň úrazu. Spoznali, ale nepoznali. Spoznali, že to je ten, čo zadarmo rozdáva jedlo a lieči bez nároku na honorár. Spoznali, že to je Ježiš, ale nepoznali Ježiša.

A ako je to s nami? Určite sme spoznali Ježiša a stále ho spoznávame, učíme sa ho nachádzať, spoznávať v ľuďoch okolo nás, v Eucharistii, v Cirkvi, v Jeho Slove. Ale poznám sa s Ježišom?
A čo druhí ľudia? Čo tí, ktorých som spoznal. Poznám ich? A netreba chodiť ďaleko. Čo viem o svojich najbližších? Naozaj ich poznám?
Ak nie, je najvyšší čas niečo s tým robiť.
___________________