CR-07 PO: Mk 9,14-28
Stáročiami boja proti Bohu ostrieľaný diabol Zmarchrob poúčal svojho mladého kolegu. „Toľko si sa snažil, aby sa tvoj zverenec spriatelil s tými ateistami a nepomohlo. Vieš, presviedčať človeka argumentami, vysvetľovať mu, to dnes nemá zmysel. Kedysi to ľuďom stačilo, stačilo ich presvedčiť a oni sa hneď pridali na stranu toho, čo pokladali za pravdu. Ale bolo to pre nás dosť nebezpečné, lebo služobníkom nášho nepriateľa išlo to presviedčanie lepšie. Dnes je to už inak. V priebehu stáročí sa nám podarilo ľudí naučiť, že je to vlastne všetko jedno. Teraz sú akoby hluchí a slepí. Aj keď sa im zdá niečo dobré, ešte to neznamená, že to urobia. Ak aj svojim rozumom prídu na to, že niečo je zlé, ani im nenapadne sa toho zrieknuť. Radšej sa budú tváriť, že sa nič nedeje.Ty sa, milý mladý priateľ musíš preto snažiť nech sa neučí, nevzdeláva. Môže mudrovať, buduj v ňom presvedčenie, že všetkému rozumie, ale pritom ho drž nakrátko, nech je radšej hlupákom. Vieš, ak začne uvažovať, môže to skončiť aj inak, ako si želáme. Zapamätaj si, milý mladý priateľ. Toho človeka si dostal na starosť, aby si ho doplietol a nie, aby si ho učil.“*
V dnešnom evanjeliu sme počuli zvláštnom druhu posadnutia, o zlom duchu, s ktorým si nemohli dať rady ani Ježišovi učeníci, hoci pred tým dostali od neho moc vyháňať zlých duchov.
Ježiš ho nazýva nemým a hluchým duchom. Nemý a hluchý... podľa Ježiša je to zlo, ktoré sa dá vyhnať len pôstom a modlitbami. Prečo? S hluchým sa nedá rozprávať. Nepočuje. No človek hluchý v duchovnom zmysle nepočuje preto, že nechce! Nemý nemôže hovoriť, ale človek v moci nemého ducha mlčí, pretože to je pre Zlého výhodnejšie.
Ako je to s nami? Kedysi sa ľudia trápili, lebo nevedeli rozlíšiť, čo je dobré a čo zlé. Ak zistili, čo je správne, vybrali si to. A dnes? Už pomaly nerozlišujeme medzi dobrým a zlým, ale medzi príjemným a nepríjemným, lákavým a odporným, lacným a drahým, moderným a nemoderným... A k otázke dobra a zla sa staviame ako hluchí: nechceme počuť.
________________________
* Por.: LEWIS, C.S., Rady zkušeného ďábla, s. 23-25 (List 1.).