 |
„Po roku, v čase, keď králi tiahnu do boja, poslal Dávid Joaba a s ním svojich sluhov i celý Izrael; spustošili Amončanov a obliehali Rabu. Dávid však ostal v Jeruzaleme.“
Je jar, skončili dažde, polia sú obrobené, takže do leta na nich nebude veľa práce. Nečudo, že koncom jari králi tiahli do boja. Čudné je, že do boja netiahol Dávid. Poslal Joaba a s ním svojich sluhov i celý Izrael a on ostal sedieť doma, nudiť sa a zvádzať cudzie ženy.
Podstatou Dávidovho zlyhania je, že prestal konať kráľovsky. Skutočným kráľom bol vtedy, keď sa postavil Goliášovi pripravený zomrieť za ľud a nie vtedy, keď sedel v bezpečí a iní zomierali za neho.
Zlo na seba nabaľuje ďalší a ďalší hriech a lavína na seba nenechá dlho čakať. A nebiť proroka Nátana, ktovie, kam by to všetko viedlo.
Mimochodom dôsledky Dávidovho hriechu s Betsabé boli v ďalekosiahle, vrátane občianskej vojny. Raz darmo, je lepšie, ak je na čele krajiny človek, ktorý má v úcte manželstvo i rodinu – svoje aj cudzie. Dobre na to myslieť, zvolebnieva sa.
