CR-03 UT: 2 Sam 6, 12b-15. 17-19
Včera som si prečítal článok o tom, ako prijal istý americký kardinál počas ekumenickej liturgie na čelo znak kríža od metodistickej pastorky. Správa je sama o sebe v podstate bezvýznamná, prekvapili ma však zdesené reakcie a hysterické komentáre niektorých "konzervatívnych" katolíkov, po ktorých musela pastorka vysvetľovať, že za kardinálovým gestom netreba hľadať žiadny prejav súhlasu so svätením žien...
Nejako zabúdame, čo to vlastne znamená žehnať. Žehnaním sa zvoláva hojnosť a plnosť života na niekoho. Je to však vždy Boh, ktorý disponuje plnosťou života a ktorý ho dáva. On je jediným prameňom požehnávania. V tomto zmysle sme z moci krstného kňazstva všetci povolaní žehnať, laici i zasvätení, muži i ženy, samozrejme každý svojím spôsobom.
Ako kráľ Dávid: "Keď dokončil zápalné a pokojné obety, požehnal ľud v mene Pána zástupov."
