CR-03 ŠT: 2 Sam 7, 18-19. 24-29
Pre Židov je Dávid bez pochyby najväčším kráľom v ich dejinách. Malý Dávid je veľkým kráľom vo svojich víťazstvách i prehrách. Mozaika jeho života vyskladaná z veľkých úspechov aj veľkých zlyhaní. Tak, ako v konečnom dôsledku život každého človeka.
Niečo nasledovaniahodné z jeho života vidno aj z dnešného prvého čítania: „Kráľ Dávid vošiel, sadol si pred Pána a hovoril: „Kto som ja, Pane, Bože, a čo je môj dom, že si ma priviedol až sem? Ale aj toto sa ti zdalo málo, Pane, Bože, nuž hovoríš o dome svojho sluhu aj do budúcnosti. A to je zákon pre človeka, Pane, Bože.“
Veľký, úspešný Dávid si uvedomuje svoju malosť a bezvýznamnosť. Snáď nie cez optiku falošnej pokory alebo komplexov menejcennosti. Snáď skôr preto, že sa chvíľu vidí Božími očami. Pred Jeho tvárou. Je v tom markantný rozdiel.
