CR-02 NE: A
Náš
Boh je náročný a chce od nás stále viac a kontexte zvyšujúcich
sa nárokov a očakávaní, v ktorom žijeme, by nám mohli jeho
slová z dnešného prvého čítania znieť nie najpríjemnejšie.
Pán hovorí: „To je málo, že si
môj služobník...“ V inom
preklade dokonca: „To je primálo...“
Čo ešte?
Na
chvíľu by nás mohlo utešiť, že primárne sú tie slová určené
Pánovmu služobníkovi, v ktorom vo svetle Nového zákona
spoznávame Krista. Počúvali sme o ňom už v liturgii minulej
nedele a opäť sa s ním stretneme vo Veľkom týždni, počnúc
prvým čítaním Kvetnej nedele.
Izraeliti
čakali celé stáročia na tohto služobníka v nádeji, že on
obnoví Jakubove kmene a naspäť privedie zvyšok Izraela.
Ale Nebeský Otec sníval sen neporovnateľne väčších rozmerov.
Urobil ho svetlom národov, aby jeho spása siahala až do končín
zeme. Aspoň tak to chápeme my kresťania od samého začiatku.
Keď ho ako novorodenca držal Simeon v náručí, v modlitbe ho
nazval svetlom na osvietenie pohanov (národov) a slávou Izraela,
Pánovho ľudu. A Ján o ňom od
začiatku hovorí ako o pravom svetle, ktoré prišlo na
svet a ožiarilo ľud, kráčajúci vo tmách.
Ježiš
toto pozvanie prijal. V tomto zmysle je refrén dnešného žalmu
jeho odpoveďou (Hľa prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju
vôľu.) a evanjeliová správa
uistením, že sa naozaj stal Baránkom Božím, ktorý
sňal hriech sveta.
A
my sme poslaní priniesť ľuďom všetkých krajín, národov,
jazykov, kultúr a čias o tom správu a pozvať a prijať ich medzi
seba. Pretože Kristus – svetlo národov žiari na tvári Cirkvi.
Lenže tie slová nie sú len súkromnou správou pre Mesiáša. Sú zároveň Božím slovom aj pre nás. Aj nám dnes Pán hovorí: „To je málo, že si môj služobník...“ Pripomenulo mi to stretnutie otca s márnotratným synom. Syn, ktorý zlyhal na celej čiare podrazil otca a rozbil rodinu, sa vracia s prosbou o odpustenie. Vie, že už nemá právo byť synom. Prosí, aby mohol svoj hriech aspoň trochu odčiniť tým, že sa stane otcovým sluhom. Ale otec nechce sluhu, túži po synovi.
„To
je málo, že si môj služobník...“ Pripomína
mi to myšlienku z posledného pastierskeho listu otca biskupa
Tomáša: „Boh sa stáva človekom, prijíma ľudskú
prirodzenosť, aby skrze jeho poníženie, smrť a vzkriesenie človek
mohol prijať účasť na Božom živote, aby človek mohol byť
(theosis) zbožštený.“
„To
je málo, že si môj služobník...“ Je
nad naše možnosti stať sa svetlom. No spolu tvoríme Cirkev, z
ktorej tváre žiari Kristus – svetlo národov.
„To
je málo, že si môj služobník...“ Mám
dve možnosti, ako vnímať túto výzvu. Môžem sa sústrediť na
to, že Boh chce odo mňa viac. Alebo že Boh chce pre mňa viac.
Tak či onak odpoveď dnešného žalmu je asi najvhodnejšia: Hľa
prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju vôľu.
