To je primálo...

CR-02 NE: A

Náš Boh je náročný a chce od nás stále viac a kontexte zvyšujúcich sa nárokov a očakávaní, v ktorom žijeme, by nám mohli jeho slová z dnešného prvého čítania znieť nie najpríjemnejšie. Pán hovorí: „To je málo, že si môj služobník...“ V inom preklade dokonca: „To je primálo...“ Čo ešte?

Na chvíľu by nás mohlo utešiť, že primárne sú tie slová určené Pánovmu služobníkovi, v ktorom vo svetle Nového zákona spoznávame Krista. Počúvali sme o ňom už v liturgii minulej nedele a opäť sa s ním stretneme vo Veľkom týždni, počnúc prvým čítaním Kvetnej nedele.
Izraeliti čakali celé stáročia na tohto služobníka v nádeji, že on obnoví Jakubove kmene a naspäť privedie zvyšok Izraela. Ale Nebeský Otec sníval sen neporovnateľne väčších rozmerov. Urobil ho svetlom národov, aby jeho spása siahala až do končín zeme. Aspoň tak to chápeme my kresťania od samého začiatku. Keď ho ako novorodenca držal Simeon v náručí, v modlitbe ho nazval svetlom na osvietenie pohanov (národov) a slávou Izraela, Pánovho ľudu. A Ján o ňom od začiatku hovorí ako o pravom svetle, ktoré prišlo na svet a ožiarilo ľud, kráčajúci vo tmách.
Ježiš toto pozvanie prijal. V tomto zmysle je refrén dnešného žalmu jeho odpoveďou (Hľa prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju vôľu.) a evanjeliová správa uistením, že sa naozaj stal Baránkom Božím, ktorý sňal hriech sveta.
A my sme poslaní priniesť ľuďom všetkých krajín, národov, jazykov, kultúr a čias o tom správu a pozvať a prijať ich medzi seba. Pretože Kristus – svetlo národov žiari na tvári Cirkvi.

Lenže tie slová nie sú len súkromnou správou pre Mesiáša. Sú zároveň Božím slovom aj pre nás. Aj nám dnes Pán hovorí: „To je málo, že si môj služobník...“ Pripomenulo mi to stretnutie otca s márnotratným synom. Syn, ktorý zlyhal na celej čiare podrazil otca a rozbil rodinu, sa vracia s prosbou o odpustenie. Vie, že už nemá právo byť synom. Prosí, aby mohol svoj hriech aspoň trochu odčiniť tým, že sa stane otcovým sluhom. Ale otec nechce sluhu, túži po synovi.
„To je málo, že si môj služobník...“ Pripomína mi to myšlienku z posledného pastierskeho listu otca biskupa Tomáša: „Boh sa stáva človekom, prijíma ľudskú prirodzenosť, aby skrze jeho poníženie, smrť a vzkriesenie človek mohol prijať účasť na Božom živote, aby človek mohol byť (theosis) zbožštený.“
„To je málo, že si môj služobník...“ Je nad naše možnosti stať sa svetlom. No spolu tvoríme Cirkev, z ktorej tváre žiari Kristus – svetlo národov.

„To je málo, že si môj služobník...“ Mám dve možnosti, ako vnímať túto výzvu. Môžem sa sústrediť na to, že Boh chce odo mňa viac. Alebo že Boh chce pre mňa viac. Tak či onak odpoveď dnešného žalmu je asi najvhodnejšia: Hľa prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju vôľu.