Vianočný príbeh, deň druhý

VIA-26. 12. - Sv. Štefan

Vo vianočnom období sme zvyknutí na všelijaké divadlá, scénky... Ako by vyzerala scéna druhého vianočného dňa? Osoby a obsadenie:
Štefan: Jeden zo siedmych diakonov. Sväté písmo o ňom hovorí ako o mužovi, plnom milosti a sily, ako o človeku, ktorý robil divy a znamenia medzi ľudom.
Niektorí: Lukáš ich úmyselne nemenuje. To pomenovanie „niektorí“ je pre nich veľmi výstižné. Kto to boli? Židia, ktorí žili mimo územia Palestíny a na sviatky prichádzali do Jeruzalema. Mali tam svoje vlastné synagógy – Libertínci, Alexandrijčania, Cyrénčania... Bezmenná masa, dav, ktorý má silu bez zodpovednosti a rozvážnosti.
Šavol: Svedok. Človek, ktorý nepodlieha davovej psychóze. On si nešpiní ruky. On „len“ stráži šaty. Neskôr sa dozvieme, čo je zač. No tento aspoň vie, čo chce. A my vieme jeho meno.
A čo sa to tam udialo? Príbeh, akých sa denne dejú desiatky. Zápletka je jednoduchá:
  1. Štefan urobil niečo dobré (divy a znamenia medzi ľudom).
  2. Ako vždy, aj teraz sa našli takí, ktorým nejde o dobro, ale o prestíž. A je tu nezmyselná hádka.
  3. Štefan argumentuje a oni na neho nemajú.
  4. Pukajú im od zlosti srdcia a škrípu zubami. S tým škrípaním zubami je to zaujímavé. Ježiš aj zatratenie prirovnáva k tým, ktorí škrípu zubami. Že by mal na mysli nenávisť?
  5. Štefan si stojí za svojim. Hovorí pravdu.
  6. Vykríkli.
  7. Zapchávali si uši.
  8. Hádzali kamene.
A máme klasickú schému ľudskej zloby, v ktorej ide o jediné: umlčať druhého. Ak nezaberie jeden krok, ide sa na ďalší. Až po posledný. A aké sú tie kroky? Hádka, otvorený hnev, krik, zapchávanie si uší (človek nechce počuť) a hádzanie kameňmi.
Pravdaže hnev sa dá vyjadriť aj iróniou, sarkazmom, ignorovaním druhého... nielen škrípaním zubami. Pri kriku ide o jediné: nepočuť toho druhého. Ak sa niekomu nechce kričať, zapne nahlas hudbu. Dnes si možno ľudia nezapchávajú uši, ale úspešne utekáme od problémov, len aby sme ich nemuseli vidieť, počuť a riešiť. A keď nič nezaberá, potom je tu osvedčený posledný krok: hádzanie kameňov, vražedných pohľadov, ohováračských poznámok... to všetko s jediným cieľom: umlčať navždy pravdu.
Je zaujímavé, že Štefanov vianočný príbeh sa nechce nikomu zrežírovať. Prečo asi?
A čo tie naše príbehy druhého vianočného dňa? Mám pre vás návrh: ukončme ich inak, ako tí Niektorí zo synagógy Lirertíncov, Cyrénčanov a Alexandrijčanov. Ukončme ich tak, ako nás to učí Ježiš.