VIA-26. 12. - Sv. Štefan
Vo
vianočnom období sme zvyknutí na všelijaké divadlá, scénky...
Ako by vyzerala scéna druhého vianočného dňa? Osoby a obsadenie:
Štefan:
Jeden zo siedmych diakonov.
Sväté písmo o ňom hovorí ako o mužovi, plnom milosti a sily,
ako o človeku, ktorý robil divy a znamenia medzi ľudom.
Niektorí:
Lukáš ich úmyselne nemenuje.
To pomenovanie „niektorí“ je pre nich veľmi výstižné. Kto to
boli? Židia, ktorí žili mimo územia Palestíny a na sviatky
prichádzali do Jeruzalema. Mali tam svoje vlastné synagógy –
Libertínci, Alexandrijčania, Cyrénčania... Bezmenná masa, dav,
ktorý má silu bez zodpovednosti a rozvážnosti.
Šavol: Svedok.
Človek, ktorý nepodlieha davovej psychóze. On si nešpiní ruky.
On „len“ stráži šaty. Neskôr sa dozvieme, čo je zač. No
tento aspoň vie, čo chce. A my vieme jeho meno.
A
čo sa to tam udialo? Príbeh, akých sa denne dejú desiatky.
Zápletka je jednoduchá:
- Štefan urobil niečo dobré (divy a znamenia medzi ľudom).
- Ako vždy, aj teraz sa našli takí, ktorým nejde o dobro, ale o prestíž. A je tu nezmyselná hádka.
- Štefan argumentuje a oni na neho nemajú.
- Pukajú im od zlosti srdcia a škrípu zubami. S tým škrípaním zubami je to zaujímavé. Ježiš aj zatratenie prirovnáva k tým, ktorí škrípu zubami. Že by mal na mysli nenávisť?
- Štefan si stojí za svojim. Hovorí pravdu.
- Vykríkli.
- Zapchávali si uši.
- Hádzali kamene.
A
máme klasickú schému ľudskej zloby, v ktorej ide o jediné:
umlčať druhého. Ak nezaberie jeden krok, ide sa na ďalší. Až
po posledný. A aké sú tie kroky? Hádka, otvorený hnev,
krik, zapchávanie si uší (človek nechce počuť) a hádzanie
kameňmi.
Pravdaže
hnev sa dá vyjadriť
aj iróniou, sarkazmom, ignorovaním druhého... nielen škrípaním
zubami. Pri kriku ide
o jediné: nepočuť toho druhého. Ak sa niekomu nechce kričať,
zapne nahlas hudbu. Dnes si možno ľudia nezapchávajú
uši, ale úspešne utekáme od
problémov, len aby sme ich nemuseli vidieť, počuť a riešiť. A
keď nič nezaberá, potom je tu osvedčený posledný krok: hádzanie
kameňov, vražedných pohľadov, ohováračských poznámok... to
všetko s jediným cieľom: umlčať navždy pravdu.
Je
zaujímavé, že Štefanov vianočný príbeh sa nechce nikomu
zrežírovať. Prečo asi?
A
čo tie naše príbehy druhého vianočného dňa? Mám pre vás
návrh: ukončme ich inak, ako tí Niektorí
zo synagógy Lirertíncov, Cyrénčanov a Alexandrijčanov. Ukončme
ich tak, ako nás to učí Ježiš.
