ADV-02 NE A
Dnešné druhé čítanie z listu Rimanom začína slovami: „Bratia,
všetko, čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na
poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a útechu z Písma mali nádej.“
- Všetko bolo napísané nám na poučenie - Pane, urob nás otvoreným pre to, čomu nás chceš dnes učiť;
- ...aby sme skrze trpezlivosť... - pomôž nám rásť v trpezlivosti;
- ...aby sme skrze útechu... - utešuj nás svojím Slovom;
- … mali nádej - nech rastieme v nádeji.
- „V ten deň: Z kmeňa Jesseho vzíde ratolesť.“
- „V jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja.“
- „V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ.“
Pre
Izaiáša (prvé čítanie) a Šalamúna (žalm) je to čas niekedy v
budúcnosti, keď budú naplnené ich videnia, túžby, sny, keď
„spravodlivosť bude pásom jeho bedier a vernosť opaskom jeho
bokov. Vlk bude bývať s baránkom...“ Keď „bude
prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja.“
Evanjelista
Matúš po rokoch svedčí o tom, ako tie dni začali: „V tých
dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v judejskej
púšti: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské
kráľovstvo.“
Pre nás by mali byť
tie dni prítomnosťou, pretože my žijeme v Mesiášskych
časoch, už sme vykúpení.
Je zrejmé, že
nedokážeme premeniť zem na také idylické miesto, o akom hovorí
Izaiáš. To môže len Pán a on to aj urobí na konci týchto
dní. Ale môžeme a máme mu pripravovať cestu, vyrovnávať
chodníky a robiť pokánie, ako nás k tomu vyzýva Ján.
Nikto
z nás nemôže zabezpečiť, aby Kristus panoval od mora
až k moru a od Rieky až na kraj zeme, ako to vidí Šalamún v
dnešnom žalme. Ale každý z nás sa môže postarať o to, aby
panoval v jeho vlastnom živote.
Nepremrhajme
tento tento čas. Tohtoročný advent sa už nikdy nezopakuje.
