V jeho dňoch...

ADV-02 NE A

Dnešné druhé čítanie z listu Rimanom začína slovami: „Bratia, všetko, čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a útechu z Písma mali nádej.“
  • Všetko bolo napísané nám na poučenie - Pane, urob nás otvoreným pre to, čomu nás chceš dnes učiť;
  • ...aby sme skrze trpezlivosť... - pomôž nám rásť v trpezlivosti;
  • ...aby sme skrze útechu... - utešuj nás svojím Slovom;
  • mali nádej - nech rastieme v nádeji.
Zaujalo ma, že prvé čítanie, žalm aj evanjelium začínajú odkazom na ten deň alebo tie dni:
  • V ten deň: Z kmeňa Jesseho vzíde ratolesť.“
  • V jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja.“
  • V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ.“
Pre Izaiáša (prvé čítanie) a Šalamúna (žalm) je to čas niekedy v budúcnosti, keď budú naplnené ich videnia, túžby, sny, keď „spravodlivosť bude pásom jeho bedier a vernosť opaskom jeho bokov. Vlk bude bývať s baránkom...“ Keď „bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja.“
Evanjelista Matúš po rokoch svedčí o tom, ako tie dni začali: „V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v judejskej púšti: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“
Pre nás by mali byť tie dni prítomnosťou, pretože my žijeme v Mesiášskych časoch, už sme vykúpení.

Je zrejmé, že nedokážeme premeniť zem na také idylické miesto, o akom hovorí Izaiáš. To môže len Pán a on to aj urobí na konci týchto dní. Ale môžeme a máme mu pripravovať cestu, vyrovnávať chodníky a robiť pokánie, ako nás k tomu vyzýva Ján.
Nikto z nás nemôže zabezpečiť, aby Kristus panoval od mora až k moru a od Rieky až na kraj zeme, ako to vidí Šalamún v dnešnom žalme. Ale každý z nás sa môže postarať o to, aby panoval v jeho vlastnom živote.



Nepremrhajme tento tento čas. Tohtoročný advent sa už nikdy nezopakuje.