Sen o Aslanovi

Kráľovná podzemia

LEVIS, C.S, Kroniky Narnie, Strieborná stolička, Slovart, Bratislava 2006, s. 170-182.

Pri čítaní biblického príbehu o znamení, ktoré dostal Jozef vo sne, na základe ktorého prijal Máriu v požehnanom stave za svoju manželku, som si zase raz uvedomil krehkosť našej viery. Totiž krehkosť argumentov a dôkazov. Nevidím v tom problém, viera nestojí na dôkazoch a argumentoch. Potom by to nebola viera, ale istota. Viera stojí na rozhodnutí. V tom je jej krehkosť i pevnosť.

Eustace a Jill sú Aslanom privolaní do Narnie, aby našli a zachránili uneseného princa Riliána. Ten je už celé roky uväznený kúzlom čarodejnice v zelenej róbe. Keď sa už zdá, že majú vyhrané, objavuje sa čarodejnica, do plameňa krbu nasype zelený prášok, brnká na podmanivú melódiu na nejakom strunovom nástroji a všetkých očarúva svojim slovom. Vôňa prášku, podmanivá melódia a odzbrojujúca krása čarodejnice, to všetko otupuje ich pozornosť natoľko, že sú ochotní priznať, že Narnia, náš svet, slnko ba i Aslan, že to všetko je len ich sen, ktorému uverili. Že Narnia i náš svet sú len výplodom detskej fantázie, že slnko je len obraz originálu, ktorým je lampa na strope a Aslan vymyslený a prikrášlený obraz praobyčajnej mačky. Nakoniec všetci opakujú: "Máte pravdu, nijaké slnko neexistuje..."

V poslednej chvíli všetko zvráti čľachtavec Bahnomrač. Holými nohami udupe oheň a vôňu prášku nahradí zápach spálenej kože. Čarodejnica prestane hrať, odhodí pretvárku a ukáže svoju jasnú tvár. Bolesť Bahnomračovi prečistí myseľ (lebo bolesť je proti niektorým kúzlam tou najlepšou zbraňou) a on vysloví najdôležitejšiu výpoveď celej state:
Predpokladajme, že tento váš pochmúrny, bezútešný podzemný svet, je jedinou skutočnou realitou, že niet slnka, sú len slabnúce lampy, že niet Aslana a všade vládne len čarodejnica...  a že to všetko, svet nad zemou, slnko i Aslan, je len náš sen... Potom radšej budem na Aslanovej strane, aj keby vôbec neexistoval. Budem žiť i zomriem ako hrdý Narnijčan, aj keby bola Narnia len snom, lebo ten sen je krajší a lepší, než vaša skutočnosť.
Bahnomrač nemá istotu. On verí. Zdanlivo logická, omamná argumentácia zelenej čarodejnice jeho vierou otriasla, ale bolesť mu prečistila myseľ. V tej chvíli sa čarodejnica premení na dobre známeho, jedovato zeleného hada. Ukáže sa jej skutočná tvár.
To je cesta, ktorou si C.S. Levis skutočne prešiel. Metaforicky ju popisuje v Pútnikovom návrate. A bez bolesti o rozhodne nebolo (Svědectví o zármutku, Problém bolesti...).
Je to odpoveď na pochybnosti o viere: Aj keby bol život s Pánom len snom, ktorý sa nikdy nenaplní, bolo by krajšie a lepšie ísť za ním či zomrieť zaň, než prešľapovať v chmúrnej realite.