![](https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjYD2ppbHyS5Xhjmrtbeja4TILZZr4cJqxvvo7WAvc2_m3363JqbE_3PfQfibJaf2tilGXgSdpIl-slcX453if2eaMzmhA6AweH2B9ZVkrdNTpPyWPxt1SqsTJTBUqunX8P9uFpFa702fnL/s200/P1180573.JPG)
"Veď ma, Pane, po ceste k večnosti." Tak znie
refrén dnešného žalmu. Pri tých slovách som si spomenul som na
júlovú hrebeňovku. Počas tých troch dní bola všetka naša činnosť zameraná na jediné: Prísť do cieľa. Keď sme kráčali, oddychovali, jedli alebo spali..., bolo to preto, aby sme prišli do cieľa.
Tak nejako by to malo vyzerať aj bežnom živote: nech robím čokoľvek, byť zameraný na cieľ. Presnejšie na cieľ a na sprievodcu.
"Veď ma, Pane, po ceste k večnosti."