CR-33 NE C
Kamarát mi raz rozprával o svojej pešej púta do Santiaga. Zaujal ma zvyk, ktorý sa v minulosti spájal so záverom púte. Tá totiž nekončila v chráme, ale až pri oceáne, pri myse Finisterra.
Ako
prezrádza názov, v dávnych dobách bolo toto miesto pokladané za
koniec sveta. Tam na konci sveta končil pútnik svoju cestu tým, že spálil oblečenie, v ktorom celé
týždne putoval. Potom sa vykúpal sa v mori a z konca sveta odchádzal v
čistom, novom odeve, ako nový človek, čo symbolizuje vnútornú
premenu, ktorá sa udiala počas púte.
Zaujala
ma na tom myšlienka: spáliť na konci sveta. Pretože dnešná liturgia slova hovorí o niečom podobnom, hoci
nepôjde o symbol, ale o reálnu skutočnosť.
V
prvom čítaní počúvame slová. „Hľa, blíži sa deň, ktorý planie ako pec... Deň, ktorý prichádza, ich spáli..., a nenechá z nich ani koreň ani výhonok.“ V
evanjeliu zase Ježiš hovorí: „Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené.“ Z kontextu je zrejmé, že Ježiš to hovorí o Jeruzalemskom chráme.
Ale nám je jasné, že príde deň, keď ani z tohto tu, z každej
našej snahy a námahy, zo žiadneho ľudského diela... nezostane
kameň na kameni. Ba celý materiálny svet bude asi rozbitý, prevrátený naruby...
Dôležité
je, že na konci sveta nebude nikto smútiť za ničím z toho, čo bude zničené. Tak,
ako ani pútnik ten nesmúti za svojim zodratým, prepoteným tričkom
a deravými ponožkami. Splnili svoju úlohu: pomohli mu doputovať k
cieľu, na začiatok niečoho nového a lepšieho. Tak nejako to bude
aj s nami na konci.
Božie
slovo dnešnej nedele nás upozorňuje na tri ohrozenia:
- Nepokladajte za koniec to, čo koncom nie je. Tú myšlienku nachádzame v dnešnom evanjeliu. Ježiš hovorí: „Toto všetko musí prísť, ale koniec nebude hneď!“
- Nevzdávajte sa. Ježiš hovorí: „Ak vytrváte, zachováte si život.“
- Neodhadzujte odev pútnika predčasne. Apoštol Pavol hovorí v druhom čítaní: „Kto nechce pracovať, nech ani neje. Lebo počúvame, že medzi vami niektorí žijú neporiadne, nič nerobia, iba sa zháňajú za zbytočnosťami.“ Reaguje tak na nový problém v Solúnskej komunite, ktorý by sa dal vyjadriť heslom: Načo pracovať, keď aj tak príde koniec?! Nuž, využijúc opäť obraz putovania na Finisterra, na to, aby sme na koniec prišli aj my.
Sme
putujúcim Božím ľudom. Čítajme znamenia.
„Vzpriamte sa, zodvihnite hlavu,
lebo sa blíži vaše vykúpenie.“
