Na konci spáliť...

CR-33 NE C

So záverom pešej púta do Santiaga je spojený zaujímavý zvyk. Pútnik prichádza k mysu Finisterra. Ako prezrádza názov, v dávnych dobách bolo toto miesto pokladané za koniec sveta, za jeho najzápadnejší výbežok. A tam, na konci sveta, končí svoju cestu tým, že spáli oblečenie, v ktorom celé týždne putoval a vykúpe sa v mori. Z toho miesta potom odchádza v čistom, novom odeve, ako nový človek, čo symbolizuje vnútornú premenu, ktorá sa udiala počas púte.
Zaujala ma na tom myšlienka: spáliť na konci sveta. Pretože dnešná liturgia slova hovorí o niečom podobnom, hoci nepôjde o symbol, ale o reálnu skutočnosť.
V prvom čítaní počúvame slová. „Hľa, blíži sa deň, ktorý planie ako pec... Deň, ktorý prichádza, ich spáli..., a nenechá z nich ani koreň ani výhonok.“ V evanjeliu zase Ježiš hovorí: „Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené.“ Z kontextu je zrejmé, že Ježiš to hovorí o Jeruzalemskom chráme. Ale nám je jasné, že príde deň, keď ani z tohto tu, z každej našej snahy a námahy, zo žiadneho ľudského diela... nezostane kameň na kameni. Ba celý materiálny svet bude asi rozbitý, prevrátený naruby...

Dôležité je, že na konci sveta nebude nikto smútiť za ničím z toho, čo bude zničené. Tak, ako ani pútnik ten nesmúti za svojim zodratým, prepoteným tričkom a deravými ponožkami. Splnili svoju úlohu: pomohli mu doputovať k cieľu, na začiatok niečoho nového a lepšieho. Tak nejako to bude aj s nami na konci.

Božie slovo dnešnej nedele nás upozorňuje na tri ohrozenia:
  1. Nepokladajte za koniec to, čo koncom nie je. Tú myšlienku nachádzame v dnešnom evanjeliu. Ježiš hovorí: „Toto všetko musí prísť, ale koniec nebude hneď!“
  2. Nevzdávajte sa. Ježiš hovorí: „Ak vytrváte, zachováte si život.“
  3. Neodhadzujte odev pútnika predčasne. Apoštol Pavol hovorí v druhom čítaní: „Kto nechce pracovať, nech ani neje. Lebo počúvame, že medzi vami niektorí žijú neporiadne, nič nerobia, iba sa zháňajú za zbytočnosťami.“ Reaguje tak na nový problém v Solúnskej komunite, ktorý by sa dal vyjadriť heslom: Načo pracovať, keď aj tak príde koniec?! Nuž, využijúc opäť obraz putovania na Finisterra, na to, aby sme na koniec prišli aj my.
Sme putujúcim Božím ľudom. Čítajme znamenia.
„Vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“