Sen malého strapatého brata

Malý strapatý brat mal sen. Videl v ňom chodník ku svojej jaskyni, lemovaný kvetmi na hustom zelenom koberci. No keď ráno vstal, čakali ho len blato, burina a kamene.
Trávnik, kvety. Bolo by to fajn. Má však toľko iných starostí. Býva v skalnej diere, nemá čo jesť... a stále je sám, bez pomoci, ďaleko od kláštora.
Celý deň tvrdo pracoval u sedliaka. Odmenou mu bol chlieb a kus syra. A ešte pár drobných mincí, ale on si miesto nich pýtal od gazdinej semienka kvetov, čo mala v záhradke. Rozprával jej o svojom sne. No ona len krútila hlavou: To sa ti nepodarí. Je to zbytočné. Nemáš nič dôležitejšie na práci?...
Na druhý deň vstal malý brat skôr ako zvyčajne. Dlho upravoval okolie svojho skromného príbytku. Po pár dňoch sa všetko začalo zelenať. No prišli deti a kým bol v dedine, udupali kvety, rozmetali kamene...
Malý mních mal chuť všetko nechať tak. Najradšej by odišiel niekam veľmi ďaleko. No sen mu nedal spávať. Znova sa pustil do práce. Na prvý pohľad zbytočnej, nezmyselnej, nepodstatnej, plniac si sen, ktorému nikto nerozumel.
Raz možno pochopia. Raz sa možno sami inšpirujú.
Vždy existuje veľa dôvodov, prečo nenaplniť svoje sny. Dokonca niekedy je jediným dôvodom za sen samotný. Ale aj tak to stojí za to.