 |
| Deň dňu o tom podáva správu, |
Šimon a Júda: Ž 19, 2-3. 4-5
Refrén dnešného žalmu znie: "Po celej zemi rozlieha sa ich hlas." Keďže slávime sviatok apoštolov, je zrejmé, že liturgia má na mysli ich hlas. Ale žalmista hovorí o hlase niekoho iného, o hlase stvorenia, ktoré svojou existenciou vypovedá o sláve Stvoriteľa.: „Nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk. Deň dňu o tom podáva správu a noc noci to dáva na známosť.“
Pritom platí, že reč stvorenstva nie je pre človeka nezrozumiteľná: „Nie sú to slová, nie je to reč, ktorá by sa nedala počuť.“ Teda každý človek môže spoznávať Stvoriteľa zo stvorení.
 |
| noc noci to dáva na známosť |
A čo to má spoločné s nami?
1. Sami sme stvoreniami Stvoriteľa a preto má byť aj naša existencia výpoveďou o ňom.
2. Sme zvláštne stvorenia, lebo sme obdarení rozumom a slobodnou vôľou a teda aj to, ako riadime svoj život, má byť oslavou Pána.
3. Krstom sme sa stali novým stvorením a nositeľmi prorockého poslania. Preto sme povolaní hovoriť o sláve Boha a o jeho mocných činoch aj slovom ohlasovania.
4. Najvyššie svedectvo, ktoré vie človek podať, je obetovanie vlastného života. Aj v tomto sa môžeme inšpirovať od svätých apoštolov Šimona a Júdu.
Nech
dnes a stále o každom z nás platí: po celej Zemi
rozlieha sa ich hlas, ktorý hovorí o sláve Boha.
