Od prameňa ku prameňu

Výročie posviacky katedrálneho chrámu

Starobylé púštne cesty nie sú priame, ale kľukaté. Vedú totiž do prameňa ku prameňu, od jednej studne k druhej. Niektoré sú nové, iné vykopali ľudia pred stáročiami, niektoré možno pamätajú ešte putovanie Izraelitov z Egypta do Palestíny. Pamätajú putovanie Božieho ľudu. Od prameňa ku prameňu.
My sme novozákonný Boží ľud, už dvetisíc rokov putujúci do novej zasnúbenej zeme. Je to dlhý zástup, niektorí sú už v cieli, my sme stále na ceste a kráčame v ich šľapajach, symbolicky táboríme na miestach, kde táborili tí pred nami, čerpáme vodu z prameňov, ktoré objavili tí pred nami, prehlbujeme studne pre tých, čo prídu po nás.
Istým spôsobom sú naše chrámy takýmito oázami s prameňmi uprostred. Sú miestami, kde sa my, Boží ľud na ceste, na chvíľu zastavíme, aby sme spolu skúmali náš ďalší smer, aby sme spolu čerpali z prameňa, aby sme slávili v radosti z ďalšej etapy, ktorú máme za sebou.